Nie som faninka self-help knižiek a vecí, ktoré niečím podobným zaváňajú. Takže o tejto knihe som síce vedela už nejaký čas, ale veľmi ma nelákala. Ale potom ju na SOS odporučili ďalší dvaja zaujímaví ľudia, tak som si povedala, že ju teda prečítam.
Hovorí o tom, ako v dnešnom svete viac dáme na extrovertov, o tom, že to tak vždy nebolo, o tom, ako sa to zmenilo a prečo. A o tom, čo s tým môžu introverti robiť. Rozoberá školy, pracoviská, domácnosti (prečítala som si pár strán aj o svojom manželstve, ale Susan Cain píše aj o vzťahoch rodičov a detí, ktorí sú na rôznych miestach introvert-extrovert spektra).
Nie je to žiadny univerzálny návod, ale môže to byť pomerne oslobodzujúce čítanie. Knihu som už podarovala ďalej.
Don’t think of introversion as something that needs to be cured.
…
Introverts, in contrast, may have strong social skills and enjoy parties and business meetings, but after a while wish they were home in their pajamas. They prefer to devote their social energies to close friends, colleagues, and family. They listen more than they talk, think before they speak, and often feel as if they express themselves better in writing than in conversation. They tend to dislike conflict. Many have a horror of small talk, but enjoy deep discussions.
…
It’s as if they have thinner boundaries separating them from other people’s emotions and from the tragedies and cruelties of the world.
Tiez ju mam uz dlhsie na senzore. Ak je to kniha putovna, rada sa napisem na zoznam 🙂
hmm, odisla ako darovana a nie pozicana, takze neratam s tym, ze sa este ku mne vrati…
je vacsia sanca zohnat ju inde ako od PhD studenta na Ustave merania SAV, ale ktovie 🙂