Najprv sa vyjašili na Pidiplese a v utorok mali karneval aj v škole aj v škôlke. Na ten utorkový dostali každý aj banán. Keď som poobede prišla pre Kuba do škôlky, (hnedý) banán som našla v skrinke. Jasné, nech ho doje cestou domov. A pýtam sa Kiky, že či ona zjedla ten svoj? Pozrela sa na mňa, vážne sa zamyslela a keby to bola kreslená rozprávka, tak jej nad hlavou vyraší bublinka, kde vidno, čo všetko sa s banánom od rána dialo a keď príbeh príde na koniec, tak Kika vyhlási: “Ahá, už viem, vo vrecku ho mám.” A vytiahla z vrecka také čudo, ktoré vyzeralo akože už malo byť dávno rozpučené a drží len nejakým zázrakom. A že vraj mimoni sa idú potrhať za banánmi…