Včera pri rozjímaní o nebezpečných ženách mi došlo, že som vlastne toto leto čítala jednu feminist-friedly fantasy ságu od poľského autora Andrzeja Sapkowského:
Zaklínač III. – Krev elfu
Zaklínač IV. – Čas opovržení
Zaklínač V. – Křest ohněm
Zaklínač VI. – Věž vlaštovky
Zaklínač VII. – Paní jezera
Áno, naozaj to začína treťou knihou. Prvé dve sú knihy poviedok o Geraltovi, ktoré ku samotnej ságe netreba. A celkom sa teším, ako sa k nim na vianoce alebo niekedy budúci rok vrátim. Ale po dočítaní piatej/siedmej knihy som už mala pocit, že si potrebujem zase chvíľu čítať niečo iné (lebo toho bolo veľa v krátkom čase, nie že by som toho mala plné zuby).
Ale postavy sú veľmi “ľudské” (aj keď samozrejme nie všetci sú ľudia). Robia chyby a niektorí sa z nich aj poučia. Vyvíjajú sa, nechýba im zmysel pre humor… naozaj dobré čítanie, ktoré by bolo takmer dokonalé, keby tam bolo menej násilia a brutality.