Miesto, kde je všetko buď do kopca alebo z kopca, ale nikdy nie rovno. A kde je skoro každá vzdialenosť 20 minút. A kde je s kamarátmi veľmi dobre.
A potom hore kopcom. Myslela som si, že tento tajch sa volá Červená studňa. Ale zjavne nie, je vodárenský.
Okrem nudistov sme pri ňom našli aj dvoch rakov, ale spätne som sa dozvedela ďalšiu novú vec: nie je rak ako rak a nie všetci sú naši.
Ďalší deň sme išli na Sitno.
Podobná fotka spred pár rokov.
Na tejto skale to pred tými pár rokmi vyzeralo akčnejšie.
Ale Počúvadlo, kam sme sa išli po výlete okúpať, vyzerá stále rovnako. Pribudli len prezliekacie zásteny a odbudla varená kukurica.
Ďalší deň sme išli do bane. Tiež tej istej, čo minule.
Vyšli sme aj na Kalváriu, z ktorej je parádny výhľad. Chvíľu sme tvorili v keramickej dielni:
Okrem iného aj jašteričky z povesti:
S mestečkom sme sa rozlúčili partičkou šachu a návštevou sekvojí, ktoré sú tiež stále na tom istom mieste.
Zapadákov, v ktorom je veľmi pekne.