Túto knihu som prečítala už dávno, ale potom som na ňu nejako zabudla a natrafila som na ňu až pri upratovaní v čítačke.
Mohla by byť dobrá. Ale nie je.
Ja som veľkou fanynkou pána Wolframa. wolframalpha používame so študentami veľmi často (dnes sme hľadali najväčšie známe prvočísla), páčilo sa mi, ako spolu so synom pomáhali pri tvorbe filmu Arrival, aj jeho prístup k dátam. Chystala som sa aj na jeho knihu A New Kind of Science (open access). Takže do Idea Makers som sa pustila s veľkou chuťou.
Prečítala som si o niekoľkých zaujímavých ľuďoch z Wolframovho pohľadu. To by samo o sebe mohlo byť veľmi fajn, lebo kombinácia niečoho intímneho zasadená do širšieho kontextu dokáže byť veľmi silná (teraz mám napríklad v takomto duchu rozčítané Raising Elijah, kde sa prelína osobný, lyricky písaný, príbeh s verejným/náučným/aktivistickým textom). Ale tu sa to nepodarilo. Wolframove ego preráža skoro v každej biografii. Ešte aj u tých, s ktorými sa nestretol osobne, si neodpustil poznámky typu “keď dokázali to, čo dokázali bez wolframalpha, predstavte si, čo ešte by objavili, keby mali takýto nástroj k dispozícii”.
Takže nie. Alebo ak predsa, tak len so silným filtrom.