Ministerstvo školstva, vedy, výskumu, športu a stravovania
Cena je pomerne ľahko odhadnuteľná. Ide o dotáciu 1,20 eura na každý obed pre približne pol milióna detí, pričom teraz už štát platí obedy asi desatine detí. Navyše to teda bude v porovnaní so súčasnosťou stáť 100 miliónov eur ročne.
To je až pätina súčasných výdavkov na základné školstvo, čiže by šlo o dramatický skok o sumu, ktorá by napríklad na dlhé roky vyriešila debatu o nízkych platoch učiteľov. Nečudujme sa preto, že nielen v bohatších regiónoch sa mnohí riaditelia škôl pýtajú, či by sa peniaze na obedy zadarmo nedali využiť v školstve inak.
Keby ste si dali tú námahu a prečítali si…
Človek ani netuší ako môže počas takej relácie zmúdrieť. Ja som sa dozvedela a teda som v daný moment nežila nadarmo, že neexistujúca finančná analýza, môže mať formu tabuľky. Tá navyše unikla od boku. Od koho boku? O koho konkrétny bok ide, nevieme. Môžeme sa len domnievať, že to bol bok niekoho zo samotného ministerstva, keďže na tabuľke, či neexistujúcej analýze pracovalo. Už je to aj tak jedno. Ministerstvo tabuľku, teda vlastne analýzu stiahlo. Prečo? Lebo podľa ministerky nechcelo plytvať verejnosťou. Nie. Nemám tam chybu. Plytvať verejnosťou!
Každá škola má byť vraj dosť dobrá
Interrupcie nie sú o svedomí alebo náboženstve, ale o právach žien
Slovenské ženy nie sú nezodpovedné a sebecké, ako sa nás snažia presvedčiť naši protiinterrupční populisti. V roku 2017 bolo vykonaných 6 102 umelých prerušení tehotenstva, čo je oproti 47 901 v roku 1990 pokles o viac ako 87 %, čo je jeden z najpozitívnejších trendov v Európe. Stalo sa tak predovšetkým vďaka osvete o plánovaní rodičovstva, používaniu antikoncepcie a sexuálnej výchovy. Aj rozdeľovanie žien na tie „dobré“, ktoré rodia deti a tie „sebecké a zlé“, ktoré chodia na interrupcie, je nezmyslom. Sú to tie isté ženy, len majú deti v iných obdobiach svojho života – vtedy, keď sa pre ne zodpovedne rozhodnú.
Nič tak neovplyvní život ženy ako dieťa. Nielen na deväť mesiacov. Na celý jej život. Ak teda ona nesie zodpovednosť a následky, nesmie jej byť odňaté ani právo rozhodovať.
Úplne prvý krok je nosiť si so sebou plátenú tašku. Ja ich mám asi šesť až osem. Už som si tak odvykla od igelitiek, že aj keď si medzi kamarátkami posúvame detské veci, dávame ich aj s taškou. Dve mám v taške od kočíka, jednu v kabelke a jednu v ruksaku. Ak ich mám viac, nemusím sa na ne sústrediť. Odvykla som si úplne aj od mikroténových vreciek. Mám výbavu plátených. Na zeleninu, ovocie, chlieb a pečivo. Minule môj manžel doniesol asi po trištvrte roku domov mikroténové vrecko, zdalo sa nám to divné.
who invented computer passwords?
GitHub needed a buyer, and there aren’t too many options
2018 National Geographic Travel Photographer of the Year Contest