Dnes nám otvorili parky, takže sa už bude opäť dať chodiť všelikam von. Ale minulý týždeň, keď ešte boli zavreté a nebolo jasné, že dokedy, sme sa doma dohodli, že sa aj tak budeme chodiť venčiť na nové miesta. Povedali sme si, že spravíme tour de okolité dediny. Odvezieme sa autom, zaparkujeme niekde v mestečku, poprechádzame sa, kúpime nejaký take-out obed a buď ho zjeme niekde na deke, ak sa bude dať, alebo ho zoberieme domov.
Ako prvý bol minulú sobotu na rade Morristown. Ok, asi tam ešte pôjdeme do múzea, keď sa znovu otvorí, bezkontaktný take-out sme nakoniec zjedli doma. Ale dnes sme išli kúsok ďalej a navštívili kamarátov v Princetone. Tu sa opäť raz ukazuje, aká je moja pamäť deravá, pretože viem, že po Princetone sme sa už kedysi (pred desiatmi rokmi) prechádzali pri niektorých našich cestách na neďalekú samozbernú farmu, ale vôbec mi to teraz nebolo povedomé. Tak som si kampus a hlavnú ulicu pozrela nanovo.
Po dvoch dňoch dažďa sme dnes úplne neodhadli slniečko a skoro letný deň. Okrem toho si Kubko oškrel aj koleno, aj lakeť, aj on aj Kika frfľali na rúška v teple a jedna z najlepších univerzít sveta ich nejako veľmi neoslovila, takže výlet sa viac páčil mne a Mišovi, ale živú spoločnosť sme si po týždňoch izolácie užili všetci.