Vyučovanie v americkej škole deťom skončilo v polovici júna. Keďže škola, do ktorej (ne)chodili, je pre ročníky 1-5, piataci zvykli mať na konci rozlúčku. Tá sa tento rok nemohla konať hromadne, tak namiesto toho učitelia v karaváne áut prešli po mestečku, zastali pred domom každého piataka a piatačky, doniesli darček a zapichli plaketu do trávnika. Dopredu sme dostali varovanie, že fotiť môžme koľko chceme, ale objímania a osobné kontakty si neprosia žiadne. Kika im aspoň nakreslila privítanie kriedami na chodník. (V taške dostala ročenku a veľkú mikinu, ktorá má asi vydržať až po high school?)
Keď nám skončila karanténa po prílete, tak deti išli aj do slovenskej školy stretnúť spolužiakov a spolužiačky – Kubko na dva dni, Kika iba na posledný. Dostali aj slovenské vysvedčenia, kde boli za druhý polrok hodnotení iba zo slovenčiny. Tým, že sme priebežne robili slovenčinu podľa online zadaní tak ako ostatní, sa to tento rok obišlo bez komisionálnych skúšok. Uvidíme ako bude budúci školský rok. Vymenili sme učebnice, objednala som nové pracovné listy (slovenčinu, dejepis, geografiu a vlastivedu) a potom už hurá prázdniny.