Včera parlament hlasoval o návrhu zákona, ktorý mal sťažiť prístup žien k ukončeniu tehotenstva. Jeden hlas chýbal k tomu, aby bol tento zákon prijatý. Čo by zákon priniesol:
- Povinnosť získať dva posudky od dvoch rôznych lekárov/lekárok z dvoch rôznych zdravotníckych zariadení v prípade interrupcie zo zdravotných dôvodov, a to aj na strane ženy.
- Zákaz šírenia informácií o dostupnosti a podmienkach poskytovania zdravotných služieb v súvislosti s interrupciami (tzv. zákaz reklamy).
- Predĺženie povinnej čakacej lehoty na 96 hodín od zaslania hlásenia o žiadosti o interrupciu lekárom.
- Odstraňuje povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti informovať ženy, ktoré požiadajú o interrupciu, o možnostiach a dostupnosti rôznych antikoncepčných metód.
- Získavanie a zbieranie citlivých údajov a informácií od žien, ktoré idú na interrupciu (napríklad akú formu antikoncepcie použili alebo či mali prerušovanú súlož a podobne).
- Podmienku vrátiť sociálnu dávku ak žena podstúpi interrupciu zo zdravotných dôvodov.
- Zavádza pojem počaté nenarodené dieťa, čo môže v budúcnosti viesť k snahám o pripísanie právnej subjektivity od počatia, čo by spochybnilo právnu subjektivitu tehotných žien.
- Súčasné znenie zákona hovorí, že tento zákon “upravuje umelé prerušenie tehotenstva so zreteľom na ochranu života a zdravia ženy a v záujme plánovaného a zodpovedného rodičovstva”. Túto časť návrh Anny Záborskej odstránil úplne a zmenil zameranie zákona takto: “Tento zákon ustanovuje podmienky umelého ukončenia tehotenstva so zreteľom na ochranu plodu.”
O ženy Anne Záborskej vôbec nejde a o pol roka tu máme tento alebo podobný návrh zákona znovu.
Mám zažité tehotenstvo, pôrod, materstvo, priveľa bolesti, priveľa sĺz, priveľa strádania. Chcela som dieťa, mám dieťa, nadovšetko ho milujem, som nadšená jeho pokrokmi a chuťou objavovať svet. Mám absolútnu podporu partnera, rodiny, nie som na to sama, nežijem v materiálnom nedostatku. Napriek tomu je materstvo náročné, vyčerpávajúce. Toto nemožno žiadnej žene nanútiť, uväzniť ju v tom na 24 hodín sedem dní v týždni proti jej vôli.
Tak veľmi chcem hovoriť, no nenachádzam slová, emócie sú silné, nepúšťajú ma ďalej. Zúfalstvo, smútok, bezmocnosť, hnev. Koncentrované do hesiel z transparentov sú predsa len najvýstižnejšie. Ako sa opovažujete?! Moje telo – moja voľba. I can’t believe I still have to protest this fucking shit. Je predsa absolútne samozrejmé, že každý človek má právo rozhodovať o svojom tele a o podobe svojho života. Prečo by ženy, ktoré nechcene otehotneli, mali byť výnimkou? Nedáva to zmysel, o čom sa tu vôbec potrebujeme baviť?
A predsa – niečo k tomu ešte musí zaznieť.
Ak môžte, podporte organizácie, ktoré aktívne pracujú na tom, aby zostal aspoň zachovaný súčasný stav: Možnosť voľby, ODZ, Ženské kruhy, Aspekt