Minulý týždeň mali deti dva dni voľna, tak sme si povedali, že trochu zmeníme scenériu. Keďže podľa aktuálnych miestnych pravidiel môžme bezkaranténovo chodiť akurát po New Jersey a po New Yorku, výber padol na Lake Placid v pohorí Adirondacks. Prichádzali sme už za tmy, ale nedalo sa nevšimnúť si sneh na zemi. Nebolo ho veľa, ale deti celkom (príjemne) prekvapil, hlavne v kombinácii s tým, že počasie bolo väčšinou na krátke rukávy.
Bývali sme pri zrkadlovom jazere a mali sme dva ciele – vyliezť na nejaký kopec a pozrieť si olympijské múzem.
Kopec sa ukázal ako problém. V lese sme sa poprechádzali dosť, ale Mt. McKenzie bol nad naše sily. Kým bol chodník placatý blatistý, ešte sme išli. Ešte aj vtedy, keď ním len dolu tiekol potok a len kde-tu trčali kamene. Ale keď potom išiel strmo hore šmykľavým blatom, čím ďalej tým horšie, už sme nevedeli ako ďalej. Morálka bola na počudovanie celkom dobrá, ale rozhodli sme sa netlačiť to. Cestou hore nás obiehali dvaja bratia, ktorí nás potom dostihli ešte aj cestou nadol a povedali, že kúsok nad nami to obrátili aj oni.
Olympijské múzeum sme zvládli, aj keď Kubo naň zrovna nemal veľmi náladu. Kika si ho užila. V zime by bolo zaujímavé korčuľovanie na ovále, ktorý sa pred ním nachádza. Kubovi sa oveľa viac páčilo kolobežkovanie okolo jazera.
Veľmi dobre nám všetkým padlo týchto pár dní. A potešilo nás, keď sme sa tam dozvedeli, ako dopadli voľby.