Jedna z vecí, ktorá ľuďom v tento covidový rok dosť vadí (aspoň mne teda veľmi), je, že nemôžeme robiť veci, na ktoré sme zvyknutí. Keď trochu preženiem, tak istým spôsobom sme asi vyvinutí tak, že naše mozgy stále bayesovsky vyhodnocujú dianie a robia predpovede, čo bude ďalej a vadí im, keď tieto predpovede nevyjdu. Aj naše správanie má trochu tendenciu ísť v duchu “veď keď budem robiť to, čo ma nezabilo predtým, snáď prežijem aj teraz”.
Zvyky, rutina, rituály, to všetko nám uľahčuje život. Mozog je počítač, ktorý má nejakú kapacitu a ak môže, tak rád siahne po už predpočítanej stratégii (v bežných veciach) a venuje sa zaujímavejším témam. Ale ak sa každú chvíľu menia pravidlá a stále treba zvažovať aj tú istú situáciu v novom kontexte a aj po zvážení predpovede často nevychádzajú, je to frustrujúce.
Z toho mi tak nejako vychádza, že keď je všetko na nervy, keď ma rozčuľujú nelogické chaotické pravidlá, o ktorých počúvam v slovenských správach (a ktoré sú jedným z dôvodov, prečo tento rok necestujeme na Vianoce na Slovensko), keď sledujem, ako sa vyvíjajú počty prípadov lokálne a globálne a rozmýšľam, ako to ovplyvní naše školy a domácu ponorku… tak trochu pomáha vyrábať si svoju vlastnú domácu rutinu. Nie úplne do takej miery, aby všetko bola nuda, ale aby boli pravidelné opakujúce sa dobré veci, na ktoré sa dá spoľahnúť. (To samozrejme pomáha iba, kým nie je príliš veľká kríza… na také recept zatiaľ nemám. Len mantru, že “aj toto je len fáza, aj toto prejde”.)
Mierne mimo tému, ale nie úplne: Jeden z takých dobrých zvykov, ktoré sme mali, bolo trávenie sviatkov Vďakyvzdania s kamarátmi. Som tak spomínala, kde a s kým sme boli v tých rokoch, keď sme bývali v Amerike. A toto mi vyšlo:
2007: doma s čínskymi spolu-phd-študentmi
2008: s kamarátmi Slovákmi v Minneapolis
2009: s inými kamarátmi Slovákmi v Metuchene (New Jersey)
2010: ešte s inými kamarátmi Slovákmi v Severnej Karolíne
2011: po troch rokoch opäť v Minneapolis
Potom pár rokov na Slovensku bez moriaka. A teraz síce opäť v USA, ale cestovať sa veľmi nedá, takže doma. Pozvali sme susedov z domu oproti. Sú zo Sri Lanky, deti spolu chodili minulý školský rok do triedy a teraz sa spolu hrávajú. Pre nich to bol prvý Thanksgiving, takže boli zvedaví, ale ukázalo sa, že večera samotná ich veľmi nenadchla. Zato po dezerte sa zaprášilo.
