Cesta tam išla vcelku hladko. Bolo treba FFP2 rúška do lietadla, ale v Rakúsku ani poriadne nepozreli papiere o tranzite a v pohode sme nastúpili do objednaného taxíka do Bratislavy. Mladý muž za volantom sa nám divil, že sme sa registrovali do eHranice (“veď to teraz aj tak nikto nekontroluje”). V Bratislave sme presedlali do modrej Mazdy, ktorú Mišo zásadovo odmieta šoférovať. Dostal prikázané ma aspoň po ceste vytrvalo zabávať, aby som nezaspala po nočnom lete.
Cesta naspäť bola náročnejšia.
– po check-ine Mišo hovorí, že sa cíti nejaký neskontrolovaný, lebo to šlo príliš hladko (len pasy a covid test)
– na bráne bol trochu chaos, lebo pani pýtala od všetkých neameričanov, ktorí nemali zelenú kartu, National Interest Exception. Keď sme nemali, tak nás chcela zrušiť a museli sme ju chvíľu presviedčať, že ideme. Keď sme vytiahli americké rodné listy detí a skontrolovala na nich, že sme rodičia, tak nás pustila (tentokrát už bez emailov do USA). Ale teda vyzerá, že väčšina neameričanov teraz chodí na NIE.
– meškal nám chvíľu odlet a hlásili, že hľadajú kufre nejakých ľudí, ktorých nepustili na palubu, lebo nespĺňajú podmienky vstupu, takže asi sa nepodarilo všetkým ju presvedčiť
– dvojmo vytlačené a podpísané vyhlásenia o tom, že máme negatívny test, ktoré airlinka dopredu avizovala, že máme mať, po nás nikto nechcel
– na rozdiel od cesty do Európy, tentokrát nebolo treba FFP2 rúška v lietadle, stačili látkove… asi sa medzičasom zmenili pravidlá v Nemecku/Rakúsku
– lietadlo takmer plné. Kde-tu bola nejaká voľná sedačka, ale málo. Vzhľadom na to, že nejakým ľuďom ani nedovolili nastúpiť, tak plné. Toľko ku travel ban-u.
– imigračná kontrola v Newarku bola neštandardná, lebo tí officers v búdkach vpodstate vybavovali len občanov a zelené karty. Chlapík si nás všetkých odfotil, nechcel odtlačky prstov od nikoho, deťom vrátil pasy, že oni môžu ísť a že my dvaja s Mišom máme ísť na secondary check. Tak mu hovorím, že deti idú s nami, že kam by akože tak mali ísť? To sa mu nezdalo, ale potom tam prišiel druhý, čo nás odviedol na tú druhú kontrolu a ten už že veď jasné, to sú neplnoletí, tak idú s nami… Zobral nás dozadu, tam kde aj minule, keď som letela s deťmi sama. A boli tam všetci, čo majú nejaké víza. To čo predtým “vedeli” kontrolovať v búdkach, teraz kotrolujú mimo. Išlo to celkom rýchlo, chceli od nas papiere, na základe ktorých máme víza a bolo.
Potom už len taxík domov a dospávať časový posun.