Deti mali školu do 23. decembra. (Ale jasné, že posledný deň sa už neučili, pozerali filmy a dávali si darčeky.) Po škole sme sa zbalili a 24. vstávali o 3:30, aby sme stíhali ranný let z LaGuardie do Denveru. Ráno snežilo, ale cestári boli v práci a dôkladne nasolené auto sme nechali zaparkované kúsok od letiska. Mali sme šťastie, lebo my sme ešte odleteli, ale po nás kopu letov zrušili.
V Denveri sme si požičali auto a fičali dve hodiny na východ do dedinky uprostred ničoho, kde bývajú hosťovskí rodičia, u ktorých som na strednej škole rok bývala. Naposledy sme sa s nimi stretli v Dolomitoch v lete 2018. Na rozdiel od toho stretnutia, teraz deti plynule komunikovali.
Thom je sheriff, tak sme dostali prehliadku miestneho väzenia a deti si so záujmom poobzerali vyradený vojenský transportér, ktorý sa teraz používa na záchranné akcie. Julie hráva a spieva v kostole a deťom ochotne dala lekcie klavíra.
Kiku a Kuba sme dopredu pripravili na to, že darčeky budú až 25. decembra ráno. Večer predtým navešali ponožky na krb, takže to boli také pravé americké vianoce…
Trochu sme aj pomohli. Kika s Julie varili lekváre. Julie zastáva názor, že sa predsa nebude potiť pri sporáku v lete, keď je 35C, takže ovocie odkladá do mraziaka. Teraz vytiahla 3 kilá malín a zo 5 kíl broskýň (len zlomok zásob) a pustili sa do toho. Časť výsledkov sme dostali aj so sebou domov. Kubo pomáhal Thomovi obliepať a brúsiť akúsi úložnú lavicu. A všetci sme hladkali starého pána kocúra, ktorý si užíval pozornosť.
Po stresujúcom konci semestra úplná pohoda.