V nedeľu Mišo bežal polmaratón NYC Half. Štartovali v Prospect Parku v Brooklyne, potom cez Manhattan Bridge, pozdĺž FDR Drive, pri OSN odbočiť smerom do centra, cez Times Square a do Central Parku. Kým si on užíval svojich 21km a osobný rekord, ja s Kikou a Kubom sme išli rovno na Times Square, kde sa chystal detský beh. Deti dostali ako suvenír čiapku (síce peknú a Kubovi sa obzvlášť hodí, lebo sa mu koncom zimy podarilo stratiť tú jeho… ale aj tak neviem prečo, keď nám akurát začína jar) a ja som dostala lístky, na ktoré som si mohla po preteku v cieli vyzdvihnúť deti.
Masová akcia. Nielen dospelí bežci (ktorých bolo okolo 22000) štartovali vo vlnách, ale aj deti (podľa veku; a polovica z nich v čiapkach). Ja som tým mojim mávala v cieli a potom si ich išla vymeniť za lístky. Ovešaní medailami sme sa potom postavili ku zábranám polmaratónu s plánom urobiť Mišovi fotku, keď pobeží cez Times Square. Mali sme ho odhadnutého časovo, aj sme ho sledovali v mobilnej aplikácii, ktorá kreslila jeho odhadovanú aktuálnu polohu na mape podľa toho, ako zaznamenali jeho čip v čísle na checkpointoch, ale aj tak sa mu podarilo prebehnúť okolo nás nepozorovane. Nerozumiem tomu, lebo sme ho tam vyzerali traja, zase až taká hustá premávka to nebola a boli sme tam v správnom čase… čo už.
Odchytili sme ho až keď skončil a vybrali sa spolu ku kamarátom na sprchu a obed (ešte raz vďaka). Toto boli pre Miša ôsme preteky tento rok. Ešte mu treba zabehnúť jedny a odpracovať jedny, aby sa kvalifikoval na NYC maratón na jeseň 2023. Ja musím dovtedy trénovať Where’s Waldo, aby som ho nezmeškala tam.