Dva výlety v jednom.
Najprv sme boli pozrieť Teplické serpentíny, kľukatý chodníček popri umelo vytvorenom kľukatom potôčiku. Vhodný aj pre malé deti, kúštik lepší asi na návštevu v lete, ale vtedy môže byť problém s parkovaním, lebo tých päť miest, ktoré dole sú, sa naším príchodom akurát naplnilo.
Potôčik kedysi napájal jazierka v arboréte, celá dedina sa na ne chodievala v zime korčuľovať. Jazierka teraz znovu budujú, tak možno ich zase raz opäť bude napájať a obišli sme aspoň tie, čo sa zachovali cestou hore. Akurát arborétum, ktoré kedysi bolo voľne prístupné, je teraz oplotené, na jeho kraji sa stavajú nejaké apartmány, v ktorých vraj má prsty Igorova Paulínka, takže nie je jasné, či a kedy doň budú môcť opäť voľne chodiť návštevníci.
Na konci chodníka bola vyhliadka, ale okrem malej chvíle, kedy sa hmla rozostúpila a zazreli sme Turčiansku Štiavničku v údolí, sme nevideli veľa. Vypili sme čaj, zjedli koláčiky a ovocie, ale ešte sa nám nechcelo ísť domov, tak sme sa vybrali na Sklabinský hrad.
Na tomto hrade som ja jedno leto pred vyše dvadsiatimi rokmi dobrovoľníčila, takže to bola taká nostalgická spomienka. Nakukla som do bašty, kde sme vtedy bývali, poobdivovala druhú, ktorú medzitým znovu postavili a je v nej malé múzeum a pozerala na hospodársku budovu, ktorá vyrástla na mieste, kde sme začínali s prácami.
Viem, že som vtedy aj sprevádzala turistov, ale z výkladu som si teraz nepamätala skoro nič, takže sme si všetko nechali porozprávať od zhovorčivého fúzatého novodobého kastelána, ktorý na hrade býva a pracuje. Pamätám si ešte, že som sa vtedy aj učila dojiť kozy. Tie tam chovajú doteraz a môžete ich podporiť kúpou kozieho syra.
Ak pôjdete okolo, nenechajte sa odradiť blatistou prístupovou cestou a určite sa zastavte.