Vyhliadka na Dubni je fajn prechádzka, na ktorú sa dá z nášho domu ísť priamo pešo, bez potreby sa najprv niekam došoférovať a celkom sme si zvykli brávať tam návštevy, keď je niekto u nás a nie je úplne počasie na nejaký väčší výlet. Akurát že brávať tam návštevy často znamenalo, že Mišo s deťmi tam tú návšetevu zobrali a ja som ostala doma tvoriť nejaké ďalšie hromadné jedlo alebo koláč.
A preto, keď sme v pondelok-sviatok nemali nič iné na práci a rozmýšľali, kam sa pôjdeme prejsť, tak som zahlásila, že ja si prosím na Dubeň, lebo som tam už dávno nebola.
Všetko fajn, len momentálne je zatvorený podchod na Kysuckej (pričom momentálne v optimistickom scenári znamená na dva roky), takže si to vyžadovalo zachádzku nedokončeným podchodom na železničnej stanici. Deti ofrfľali (hlavne cestou naspäť), ale prísľub zmrzliny to zachránil.
Aha, a ešte jedna poznámka pre nováčikov: Veža sa vo vetre trochu kýve. Vyzerá, že to tak má byť, ale môže to byť nepríjemné, ak to nečakáte.