Takto pred štyrmi rokmi sme boli v Tatrách na turistike a niektorí aj na pretekoch. A veľmi sa nám páčilo, takže po troch jariach (?) preč sme sa tam túto jar vybrali znovu.
Mišo bol trochu prechladnutý z Vltava Run-u, ale aj tak mal veľké plány na večerné preteky a bol s nami aj svokor, tak sme sa v sobotu rozdelili. On so svokrom v sobotu ostali “dole” a ja som zobrala deti na turistiku. Povedala som im, nech si vyberú, či ideme na obed na Zbojníčku alebo na Téryho. Jasné, že každý si vybral inú chatu. Ale keď sme išli z Hrebienka k vidličke, kde sa už naozaj treba rozhodnúť, tak som nakoniec zavelila ja, že ideme na Téryho. Vidiac koľko snehu je ešte na kopcoch mi začínalo byť jasné, že na ani jednu z nich nedôjdeme, ale cestou na Téryho je ešte Zamkovského chata, takže nový plán bol ísť pokiaľ sa bude dať a keď sa už nebude dať, tak to otočiť a obedovať tam.
Bolo krásne. Počasie na krátke rukávy (my sme mali síce dlhé, ale aj tak dobre, inak by sme sa pripiekli) a kopy snehu. Paličky sme si zabudli doma, ale v určitom momente by už nestačili ani tie, bolo treba mačky. Tak sme sa usadili na kameni, zjedli desiatu, pokochali sa výhľadom a išli na ten obed na Zamkovského chatu (ja kapustnicu, Kubo pirohy a Kika parené buchty).
V Smokovci nás počkali Mišo so svokrom a spolu sme sa električkou vrátili na Štrbské, kde sme bývali a kde boli aj preteky. Deti behali 800m, Mišo 5km okolo oboch plies. Zlepšil si čas od minula, takže bol spokojný.
Aj v piatok, aj v sobotu večer, kým ostatní pozerali majstrovstvá v hokeji, som sa ešte bola s Mišom prejsť okolo plesa a pobavene sme sledovali žaby. Boli ich tam stovky a museli sme dávať pozor, aby sme na ne nechtiac nestúpili. Nekvákali, nebáli sa ľudí, liepali sa po sebe. Zjavne mali sezónu.
Výborný výlet.