od Gabrielle Zevin
Nestíham čítať v poslednej dobe. (Ani písať, čo je rovnako zle, ale iný príbeh.) V praxi to potom vyzerá tak nárazovo, že keď na niečo dobré natrafím, tak to prečítam rýchlo, po neskorých večeroch (rozumej po nociach), a potom zase nejaký čas nič, kým dospím deficit a doženiem iné. Dáva to celkom priestor na trávenie.
Tomorrow, and tomorrow, and tomorrow je taká cesta na húsenkovej dráhe. Prvá polovica výrazne lepšia ako druhá (prvé stretnutie Sama a Sadie sa mi neskutočne páčilo), ale prečítať to treba celé. Nemusíte mať radi počítačové hry na to, aby ste si túto knihu užili, ale neuškodí to.
O priateľstve to je. A o tom, že s priateľstvom to nie je vždy jednoduché. O tvorení. A o tom, že ani s tvorením to nie je vždy jednoduché.
But this was classic Sam, he had learned to tolerate the sometimes painful present by living in the future.…There is a time for every fledgeling artist where one’s taste exceeds one’s abilities. The only way to get through this period is to make things anyway…If you aren’t fighting, then someone does not care enough…it is to acknowledge that love is both a constant and a variable at the same time…memory, is a game that a healthy-brained person can play all the time and the game of memory is won or lost on one criterion: Do you leave the formation of memories to happenstance or do you decide to remember?