Dali sme deti do táborov: Kika na Sezam do Hút cestovala po vlastnej osi a Kuba s dvoma kamarátmi sme na Wachumba Native doviezli do Bystrej my autom (celkom vtipné bolo počúvať ich debaty cestou vrátane toho, ako v jednej chvíli začali zaťahovať “In the jungle, the mighty jungle, lion sleeps tonight…”). A tým pádom sme sa my dvaja, sami bez detí, na pravé poludnie ocitli kúsok od Srdiečka. Tak sme sa tam zaparkovali a pustili sa hore.
Počasie nebolo ideálne, ale o to vpodstate ani nešlo, lebo vzhľadom na celkom pokročilú dennú dobu a na to, že sme sa do večera aj tak potrebovali vrátiť do Žiliny (bola nedeľa, nasledujúce ráno bolo treba ísť do práce) sme nemali ambície na nejaké pochody po hrebeni. Mišo to zobral ako kardio cvičenie a vybehol si to hore (za 66 minút *_*). Ja som to poňala ako prechádzku v prírode, takže keď mi volal zhora, tak som bola niekde za polovicou turistického chodníka.
Išiel mi oproti a vyšlapal to potom hore ešte raz so mnou. Stretli sme dva svište (sú trochu väčší, než som si ich predstavovala a vôbec nepískali) a dali sme si olovrantovú polievku na Kamennej chate. Tá je vynovená a zväčšená oproti tomu, keď sme boli na návšteve v rokoch 2014 a 2015, ale varia stále dobre a aj keď nie lacno, podporovať chceme radšej ich ako Rotundu a J&T.
Medzitým sa aj oblaky trochu pretrhali, tak sme sa pokochali a zase raz dohodli, že na ten hrebeň niekedy pôjdeme – na obe strany – a pustili sme sa dolu. Fajn výlet.