Prvú polovicu prázdnin sa u nás prerábala kúpeľňa. My sme boli odsťahovaní preč a kvety to vzali ako signál, že si môžu nerušene robiť, čo chcú (orchidea celá rozkvitla, banán vytlačil dvoch nových potomkov, len paradajky to ťažko prežívali).
S kúpeľňou to dopadlo podľa predstáv (a tentokrát aj bez samo-vytopenia sa), ale to neznamená, že nudne. Dve pozoruhodné príhody:
- Keď sme na jar robili podlahy a popri tom darovávali aj nejaké veci, ktoré sme už nepotrebovali, prešli sme aj veci v skladisku, kde sú odložené zvyšne kúsky líšt, kachličky a podobne. Ukázalo sa, že ľudia majú záujem aj o jednotlivé kusy z kachličiek, ktoré už v byte nemáme. Všetko fajn, ale v skladisku boli aj kachličky – modré – ktoré sme ani nikdy nemali. Aspoň sme si to mysleli. Ale keď chalani dali preč žltú podlahu v kúpeľni, našli pod ňou ešte jednu – modrú – (na šikmo), o ktorej sme dovtedy netušili.
- Keď už bolo všetko hotové a celá spokojná testujem sprchu, tečie mi studená voda tam, kde má byť teplá a naopak. Zľahka rozčarovane dávam potom spätnú väzbu majstrovi, ktorý je skalopevne presvedčený, že to nie je možné, lebo mal všetko riadne označené. Skúmame fotky z medzištádií stavebných prác a všimnem si, že z rúrky označenej ako studená ide aj odbočka do WC nádržky. Nuž a potom testujem teplotu vody, ktorou splachujeme. Teplá. Ukázalo sa, že problém bol už v našej kotolni. Pri výmene dosluhujúceho kotla (kým sme my ešte boli v USA) to kurenári nespravili dobre a vývody namontovali naopak. Kúpeľníci potom išli vizuálne bez overovania a zapínania kotla. (A to zároveň aj vysvetľuje, prečo sme od určitého času mali v umývadle “vodu naopak” a v záchode sa výborne darilo zeleným riasam.) Našťastie nebolo treba nič búrať a rúrky sa podarilo dať do poriadku v kotolni.
Vždy niečo.