Rodinnú dovolenku sme si naplánovali ku koncu letných prázdnin (nech máme rezervu, keby náhodou kúpeľňa nešla podľa plánu). A aj keď Mišo pokukoval po všelijakých letenkách, nakoniec sme sa rozhodli spraviť si roadtrip lokálne. Predsalen, letenky boli drahé ani Slovensko nemáme pochodené tak, ako by sme chceli.
Prvá zastávka boli Roháče.
Jeden deň sme vyliezli na hrebeň. Išli sme zo Zverovky, cez predný Salatín na Brestovú. Kika už mala dosť, tak my dve sme odtiaľ išli po zelenej ku lanovke, a potom dolu po zjazdovke Spálenou dolinou (tam som kedysi párkrát lyžovala – vrátane lyžiarskeho výcviku na gympli – a obzerajúc si to tam teraz, nebolo by ma treba ukecávať.)
Chalani pokračovali ďalej po hrebeni cez Salatín, Skriniarky (reťaze, v ten deň tam jedna pani neprežila pád, tak som bola rada, že sme tam s Kikou nešli), Pachoľu do Baníkovského sedla a odtiaľ dolu. Po ceste im došla voda, tak ja som im išla ešte oproti smerom k Adamculi s ďalšou. Kubo mal veru dosť.
Bývali sme tri noci na Zverovke, nie priamo na chate, ale v jednom z priľahlých zrubov (WC a umývadlo v zrube, sprcha a dobrá reštaurácia v hlavnej chate). Ubytovanie jednoduché, malé, s poschodovými posteľami, ale ušetrilo to ranné presuny, lebo sa na túry dalo vyraziť priamo pešo.
Ďalší deň sme išli na okruh okolo Roháčskych plies. Začínali sme smerom k vodopádu a končili pri Ťatliakovej chate s nádejou na neskorý obed. Ale tá nás svojím pomerom cena/výkon veľmi neočarila, takže sme si ho dali opäť na Zverovke.
Nasledujúce ráno, kým sme my pobalili, Mišo stihol ešte beh do kopca a potom sme vyrazili smer Poľsko.