Kiku sme na dovolenke nezobrali na túru s reťazami a spomínali sme jej, že ak by chcela ísť niekde, kde sú reťaze, ale nie je to príliš exponované, tak to by mohli byť Rysy. Alebo chata pod nimi.
V piatok Mišo bežal žilinský polmaratón, sobota predĺženého víkendu vyzerala nádejne. Cieľ sme mali taký otvorený, že uvidíme, ako nám to pôjde a ako sa nám bude chcieť. Ale v podstate rozhodlo počasie, lebo hore boli oblaky, takže vrchol nás nelákal.
Deti pobavila autobusová zastávka, Miša šibeničný anti-vegetariánsky humor na chate. (Sadol si na to miesto sám, ja som ho len dodatočne upozornila. Ale až také vtipné to zase nie je.)
Čo ale nepobavilo nikoho boli rady ľudí čakajúcich na reťaze (hlavne cestou hore, ale trochu aj cestou dolu). Napriek tomu, že už sú teraz obojsmerné (keď sme tu s Mišom boli naposledy, tak boli ešte jednosmerné, ale to bolo pred asi 20timi rokmi), tak ľudí je jednoducho toľko, že sa musí čakať (aj keď nie je krásne počasie).
Sem asi tak skoro ďalšíkrát nezavítame.