imagining objects and moments into existence
Americký sviatok Vďakyvzdania sa deťom páči hlavne kvôli jedlu. Už minulý rok chceli, aby sme si takúto sviatočnú večeru spravili aj na Slovensku, tento rok to brali tak, že “veď to tak robíme vždy”. Jediná zmena bola, že sme pozvali aj kamarátov, ktorí takéto poznajú len z amerických filmov a chceli si to vyskúšať. Preto to aj časovo vyšlo skôr,…
ďalej...
Tento školský rok chodí na šachový krúžok aj Kubo. Na turnaje idú väčšinou spoločne s ďalšími deťmi z klubu mikrobusom, ale teraz naposledy bola doprava individuálna. Tak sme v sobotu ráno naložili našich dvoch a ešte jednu kočku z klubu a odviezli ich do Liptovského Mikuláša. Počkali sme, kým sa všetci zaregistrovali, popriali im veľa zdaru a vybrali sa na…
ďalej...
Mišovi sa podarilo splniť si veľký cieľ a zabehnúť maratón. Nie len taký hocijaký, ale New York City Marathon – počtom účastníkov najväčší na svete (tento rok ich bežalo ~51000). Nie je ľahké sa naň dostať, Mišovi sa to podarilo cez program 9+1, ktorý má newyorská bežecká organizácia NYRR. Znamená to, že zabehol 9 pretekov, ktoré NYRR organizuje (polmaratóny a…
ďalej...
Veľká rodinná akcia, kopa ľudí, ktorí sa tiež dnes vybrali na výlet (parkovali sme až kus za dedinou), blata primerane.
ďalej...
pozvánka na 22.11. o 17:00 na Záriečí: Čo drží krajinu pokope a na čom sa rozpadá? Diskusia DEKK Inštitútu o súdržnosti (nielen) na Slovensku (beriem aj deti, aj otca… všetci by mali o takýchto veciach rozmýšľať) Psychoterapeut Peter Pöthe: Spoločnosť dnes považuje za dobrého rodiča toho, kto sa najviac stará. Ale to je omyl Keby ste dnes deťom povedali, že…
ďalej...
Fascinuje ma, ako si človek “zvykne”. Pred mesiacom som veľmi ťažko niesla výsledky volieb. Samozrejme, ešte stále som z nich frustrovaná (naozaj majú ľudia takú krátku pamäť a sú ochotní voliť Fica a spol. poznajúc ich minulosť? Matoviča a spol.?), pesimistická (keď môžeme mať v parlamente a vo vláde Danka a jeho družinu, čo to hovorí o Slovákoch a Slovenkách?),…
ďalej...
Sú to už dva mesiace, čo Kika chodí na bilingválne gymnázium. Vpodstate sa nám naplnili očakávania. Najväčšie mínus je dochádzanie. Kika potrebuje stíhať vlak ~6:40 a na stanicu chodí pešo, čiže okolo 6:15 z domu. To znamená vstávanie ~5:40. Ja (zatiaľ?) vstávam s ňou ako morálna podpora. Ale tie tmavé, tiché rána majú niečo do seba, lebo kým raňajkuje, tak…
ďalej...