Tento školský rok chodí na šachový krúžok aj Kubo. Na turnaje idú väčšinou spoločne s ďalšími deťmi z klubu mikrobusom, ale teraz naposledy bola doprava individuálna. Tak sme v sobotu ráno naložili našich dvoch a ešte jednu kočku z klubu a odviezli ich do Liptovského Mikuláša. Počkali sme, kým sa všetci zaregistrovali, popriali im veľa zdaru a vybrali sa na výlet, ktorý nám odporučili kamaráti.
Zaparkovali sme pri termálnom prameni za dedinkou Kalameny a po žltej značke vyšli na Liptovký hrad. Po ceste a ani na hrade sme nestretli vôbec nikoho. Chvíľku sme sa pomotali hore, ale nezdržali sme sa dlho, lebo dosť fúkalo. Aj desiatu sme preto jedli až cestou dole.
V aute sme sa prezliekli do plaviek a išli vyskúšať 33-stupňovú železitú vodu. Bola fajn až do momentu, keď sme už chceli ísť preč. Mišo hovorí, že je na takéto pocity chladu zvyknutý zo zimného behania, ale teda zo mňa ľadový medveď nebude. Ani nejde o to, že sa treba rýchlo utrieť a prezliecť, to je ok. Ale aj keď som už bola zateplená a mala zapnutú vyhrievanú sedačku v aute cestou späť do Mikuláša, ešte ma celkom dlho klepalo.
Cestou odtiaľ sme sa ešte zastavili na buchty pre mládež u Ňaňa.