Takto pred piatimi rokmi som sa tešila. 
Ale dnes bol ťažký deň. Prevetrať hlavu sme si boli na korčuliach na hrádzi, ale ani tam sa to nezaobišlo bez poznámky jedného bruchatého pána v maskáčoch vyvaleného s pivom v ruke pod vyvesenou slovenskou vlajkou: “A komu sa nepáči, nech sa páči, môže ísť …”
A môžu hovoriť, že neviem(e) prehrávať. Aj Ivanovi Korčokovi vyčítajú nočný prejav. Ja súhlasím, že nebol vhodný, ale viem ho pochopiť. Presakovala z neho presne tá frustrácia, ktorá teraz kondenzuje aj u nás doma a v kope ďalších domácností, u ľudí, ktorí nerozumejú/nerozumieme krajine, v ktorej žijeme.
Nerozumieme, prečo je pre toľko ľudí lepšie mať prezidenta, ktorý nevie/nechce vysvetliť pôvod svojho majetku ako prezidenta, ktorý vie a spravil to. Prečo je pre toľko ľudí lepšie mať prezidenta, ktorý nedodržiava pravidlá kampane ako prezidenta, ktorý ich dodržiava. Prečo je pre toľko ľudí lepšie mať prezidenta, ktorý rôznym skupinám ľudí vedome hovorí veci, ktoré si odporujú ako prezidenta, ktorý je konzistentný. Prečo je lepšie mať prezidenta, ktorý zavádza? Nemali by byť tieto veci dôležité pre všetkých, vrátane podporovateľov súčasnej vlády? Nemali by aspoň toto byť spoločné menovatele, na ktorých by sme sa mohli “všetci” zhodnúť?
Správanie, reči a činy, ktoré by mali byť ďaleko za čiarou, sa stali normálnymi. Kým sa nenájde osobosť, ktorá bude vedieť toto opraviť naprieč Slovenskom (alebo kým sa niečo naozaj zásadným/existenčným spôsobom nepokašle, čo nie je preferovaná cesta, zo zjavných dôvodov), nemám veľkú nádej.