Lístky na loď z Gili T na Bali sme mali objednané dopredu online, ale dali by sa kúpiť aj na mieste za porovnateľnú cenu. Cesta bola dlhočizná – loď meškala, mala ďalšie zastávky, vystúpili sme v Padang Bai (lebo do prístavu Benoa z Gili priamo nejde nič) a 60km do Jimbaran nám mikrobusom trvalo asi dve a pol hodiny.
Premávka na Bali je jedna súvislá kolóna. Jazdí tu kopa motoriek a skútrov (fascinovali ma rodiny, že sedí mama a tato s prilbami a dve deti bez prilieb… alebo potrebujete odviezť rebrík? Dva sudy? Jasné, na motorke…), ale nevideli sme jedinú dopravnú nehodu.
Pláž nebola až taká pekná ako na Gili (a aj voda bola chladnejšia) a nebola len pre turistov – ráno na nej pristávali rybári a vykladali úlovky. Pri plávaní sme si všimli vysokú sochu, ktorá vytŕčala nad všetkým, tak sme si ju chceli ísť pozrieť, ale zistili sme, že je ďalej ako sa zdá. Išli sme k nej nakoniec autom.
Je v bývalom lome, z ktorého spravili Garuda Wisnu Kencana Cultural Park, je vysoká 120m a stavali ju 28 rokov. Všetko fajn, ale teda v krajine, ktorá má problém s infláciou, zdravotníctvom, školstvom, odlesňovaním, pitnou vodou a neviem čím ešte, by sa 100 milónov dolárov dalo minúť asi aj lepšie.
Socha zobrazuje legendárneho “orlo-človeka” Garudu, ktorý súhlasil, že bude nosiť boha Višnu výmenou za elixír, pomocou ktorého vyslobodil svoju mamu. S náboženstvom na Bali je to veľmi zaujímavé. Indonézia je prevažne moslimská krajina (87% obyvateľstva), ale sú natoľko telerantní, že povoľujú aj ostatné náboženstvá, pokiaľ sú monoteistické (každý občan musí mať nejaké z náboženstiev, ktoré Indonézia oficiálne uznáva). Hinduisti na Bali to vyriešili tak, že majú jednu nadprirodzenú bytosť/”vládcu vesmíru”, ktorá sa im zjavuje v rôznych podobách (Hindu bohovia a bohyne) a celé je to ešte premiešané s Budhizmom a miestnymi starými poverami.
To, čo si všimne každý návštevník, je množstvo chrámikov a svätyní (prakticky každý dom má) a to, že všade a stále dávajú malé obety – čím krajšie, farebnejšie a umeleckejšie, tým lepšie. Sú na chodníkoch, na múrikoch, na pláži, všade. Sú v nich kvety, kúsky jedla… a keď to nejaký vtáčik ozobe alebo pes zožerie (psov bolo veľa… na Gili samé mačky, na Bali samé psi), tak to si bohovia vzali, tak to má byť.
Umelecké sklony sa neprejavujú len zdobenými obetami, ktorými miestni trávia nezanedbateľné množstvá času, ale aj kopou nástenných malieb a sôch. Celkovo, Bali bolo zaujímavé, ale z nášho pohľadu overrated.