Maratón v Chicagu

Po minulom roku v New Yorku sa Mišo prihlásil na maratón v Chicagu. Nechcelo sa mu ísť samému a mňa nebolo treba veľmi presviedčať. Deti sme nechali so starým otcom, aby nevymeškávali zo školy, a vybrali sme sa na predĺžený víkend.

Prvá zastávka viedla na expo vyzdvihnúť si čísla – ono totiž deň pred maratónom sa bežal aj 5K a keď už som merala takú dlhú cestu, tak som si povedala, že niečo zabehnem aj ja – moje prvé bežecké preteky. Bolo to zaujímavé, ale nie niečo, čo by som si sama od seba chcela zopakovať (je možné, že pôjdem ešte motivačne na nejaké s deťmi, uvidíme). Na mňa príliš veľa ľudí, ale som rada, že som bola a skúsila, aj keď hodinky mi z nejakého záhadného dôvodu namerali len 4.4km.

A v nedeľu hlavná udalosť. Počasie vyšlo ideálne, babie leto, ani príliš zima, ani príliš teplo. Trať bola úplne na rozdiel od New Yorku úplne placatá.

Ja som sa prepínala medzi troma mapami: mapa pretekov, mapa liniek metra a tracker na Miša a podarilo sa mi ho postupne odchytiť, za behu s ním prehodiť pár slov a odfotiť na troch rôznych miestach trate. Potom sme sa chvíľku hľadali v cieli – predsalen, keď sa chcú spárovať desaťtisíce bežcov so svojimi rodinami, nie je to úplne triviálne, ale FindMy opäť zafungoval.

Miso vysmiaty ako slniečko hovoril, že sa mu výborne bežalo a napriek tomu, že mal tento rok natrénované menej ako minulý, neprišla obávaná kríza ku koncu, ani zničené nohy na druhý deň.

Dva zo šiestich má odfajknuté, ďalší na rade by mal byť Berlín.  

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.