Šarišský hrad

Kubo išiel na matické sústredenie, ale ako to na východniarskom Matiku býva zvykom, zraz bol v Košiciach, vcelku skoro ráno. Zľutovali sme sa nad ním, aby nemusel ísť skorým vlakom, a rozhodli sme sa, že ho odvezieme do Prešova. Ono totiž tá zrazená tlupa účastníkov a vedúcich z Košíc potom išla cez Prešov a Vranov nad Topľou do malej dedinky uprostred ničoho. Naložili sme aj ďalších dvoch mládežníkov, ktorí išli zo Žiliny, a aj keď to spočiatku s troma teenagermi vzadu vyzeralo na dve a pol hodinové rozpačité ticho, postupne sa rozhovorili a cesta bola fajn.

Keď sme ich kúsok po desiatej pripojili k partii na stanici v Prešove, rozhodli sme sa s Mišom, že pred cestou domov si trochu prevetráme hlavy a vystrieme nohy. Išli sme pozrieť hrad Šariš.   

Dolu v archeoskanzene sme boli sami, hore na hrade sa zopár návštevníkov našlo, ale o vežu veľký záujem nebol, takže výhľad sme mali po krátkom úvode od kastelánovej priateľky, sami pre seba. Dozvedeli sme sa, že obnova hradu je z rôznych dôvodov problematická aj tu, vzťahy s dedinou komplikované. O to viac klobúk dolu pred všetkou robotou, ktorú tam bolo vidieť.

Čo som sa už nestihla spýtať ale zaujímalo by ma, bolo, že ako sa do veže vlastne pôvodne vchádzalo. My sme vyšli po dvoch sadách vonkajších drevených schodov a vošli dverami dnu. Dolu som si žiadne vchodové dvere nevšimla. Je to tak, že veža donjon mala naozaj dvere až na druhom/treťom poschodí? Z pohľadu obrany výborné, na praktické dennodenné používanie nie až tak. (ChatGPT tvrdí, že boli hore. Podobne ako na Beckove, Trenčianskom a Spišskom hrade.)   

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.