Na Slovensku vs v Slovensku

Opäť v piatok na námestí. Tentokrát nebola zima, ani tma. Akurát ľudí bolo málo.
Prvá rozprávala Soňa Ferienčíková, bolo počuť, že na takéto verejné prejavy nie je zvyknutá, ale bolo to ľudské, úprimné. Len mi bolo ľúto, že sa Žilina “vyznamenala” – zjavne niekto považoval za potrebné spraviť si plagát a prísť ju ním rozhodiť. Aj ona, aj ľudia zareagovali dobre, ale motivácii toho chlapa naozaj nerozumiem.

Rozprával (a na konci svojho prejavu aj spieval – Kto za pravdu horí?) aj Martin Benikovský, učiteľ na gymnáziu. Okram iného poukázal na to, že hovoríme “bývam na Slovensku”, ale on chce “bývať v Slovensku”. Hovorí sa, že cestujeme “na Slovensko”, ale mali by sme “do Slovenska”. Chodíme predsa aj do Nemecka, do Rakúska, do Poľska, do Česka, do Austrálie… Keď sme potom ešte s Mišom rozmýšľali, kam sa chodí “na”, tak nám vyšlo: na Maledivy, na Arubu, na Hawaii, na Sri Lanku… odhliadnuc od toho, že sú to všetko ostrovy, boli “niečie” (toto Benikovský explicitne nepovedal a ja ani neviem, či to s tou formuláciou súvisí). V každom prípade, je to jedna z tých veci, ktoré keď človek uvidí, už sa nedajú odvidieť. Začneme používať “v” a “do” namiesto “na” a uvidíme, možno sa postupne uchytí.  

Aj ďalší rečníci boli fajn: riaditeľ Stanice Záriečie, o tom, akí sú ľudia ako on nepohodlní, dôchodca, ktorý satyricky veršoval… 

O dva týždne znovu? Nie je to zábava, ale je dôležité tam chodiť.      

Do istej miery však niečo podobné robíme všetci. Teda ak na to máme. Vysídľujeme verejný priestor, tvoríme si svoje malé súkromné raje a nechávame „tých dole“, nech si s tou verejnou pustatinou nejako poradia sami.

Pretože ak chceme mať v budúcnosti férovú šancu na život v demokracii, neostáva nám nič iné, len sa pokúsiť o vedomý návrat zo súkromných rajov do verejnej sféry. S plným vedomím, že na tom často budeme tratiť.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.