Aj keď je u nás už jar, na kopcoch je ešte sneh. Cez víkend boli aj Kika aj Kubo preč, nebolo treba nikoho ukecávať na výškové metre, tak sme sa vybrali s Mišom na obed na Chatu pod Grúňom. Snehu už nebolo veľa, ale zišli sa mi aj paličky, aj návleky. Mišo by ocenil mačky, lebo sa trochu šmýkalo.
Mám veľmi rada výhľad zo Snilovského sedla, ale zase tam poriadne fúkalo, takže sme sa tam nezdržali dlho. Je to fascinujúce, ako stačí zísť kúsoček nižšie a už je dobre.
Minulý rok bolo ešte o mesiac neskôr snehu viac.