Posledný mesiac ubehol veľmi rýchlo, tak len v skratke, čo sa dialo: Skončil nám (úspešne) semester, v rámci prípravy na Vianoce sme sa (poniektorí) boli korčuľovať v Bryant Parku (ostatní popíjali jablčný mušt v neďalekej pekárni) a všetci sme potom skončili u nás. Potom ešte zabaliť darčeky (a jeden kufor), rozmraziť lietadlo a už sme leteli.
Na Slovensku sme pred Vianocami stihli ešte návštevu americkej ambasády, ale aj keď sa na nás tvárili veľmi milo, nepodarilo sa nám vybaviť to, čo sme potrebovali. Skúsime zase o rok.
Vianoce boli skvelé, so všetkým, čo k nim patrí (teda až na sneh, ktorý sa v Senci dva týždne omeškal) a po nich sme sa pobrali na pár dní aj do Rosiny. Tam sme našli aj ten sneh a aj sme si trochu zašportovali – chlapi boli dvakrát lyžovať, baby dvakrát na plavárni a spolu dvakrát na squash (ten ale môjmu drahému išiel ťažko, lebo sa nenašiel nikto s dostatočne veľkou nohou, kto by mu mohol požičať tenisky).
Okrem športovania sme ešte pokecali s kopu rodiny a známych a u Renči a Ľuboša sme boli naberať ich rodičovské dojmy. Treba povedať, že v držaní mimina máme ešte medzery, ale dotrénujeme na vlastnom a kým prídeme zase na Slovensko, tak už budeme profíci. Bejby dostalo aj kopu darčekov, takže do štátov sa vraciame asi ešte viac nabalení ako sme pred Vianocami došli (presnejšie povedané tretina z nás a dve tretiny batožiny už úspešne docestovali a zvyšok pôjde o pár dní – v tomto prípade nie škola, ale práca volá, takže Miško musel odcestovať skôr ako ja).
Ale včera sa aj on presvedčil, že maminka nekecá a že naozaj nám bejby už kope. Vo štvrtok pôjdeme na druhý ultrazvuk (a budúci týždeň na kontrolu), tak budú aj nejaké obrázky zvnútra.