Nie, nie moje.
Kým som bola tehotná, tak Kika mi chodila ťapkať brucho a pýtala sa, či kope. Keď sa Kubko narodil, tak v tom plynule pokračovala – napriek tomu, že videla, čo sa stalo, akosi si to celé nepospájala. Tak som jej hovorila, že už tam nie je bábo. Že tam bol Kubko schovaný a že už prišiel von. Teraz keď mi potľapká brucho, tak hovorí, že už tam bábo nie je, takže asi sme sa čiastočne pochopili (čiastočne preto, že stále jej podľa mňa nie je jasné, že to bábo, čo tam bolo, je to isté, čo s nami teraz býva).
Ale… v posledných dňoch si hocikedy zoberie kuchynské utierky alebo svoje pyžamo alebo niečo iné a schová si to pod tričko a hovorí, že tam má bábo. Keď sa jej spýtam, či kope, tak sa len usmeje a keď sa spýtam, že kedy pôjde von, tak povie, že trinásteho (trinásť je aj jej štandardná odpoveď na akúkoľvek otázku začínajúcu slovom koľko… nepýtajte sa ma prečo, neviem).
Takže vyzerá, že trinásteho budem mať vnúča.
zeby matersky instinkt?
Ondra take nieco este nenapadlo. Ale tiez som zvedava, ako zareaguje a spracuje zmenu, ze babo nebude v brusku ale vonku.
A ondro mal tiez oblubenu odpoved, ked sa ocakaval ciselny udaj. Hm, fakt asi reagoval na slovo “kolko” a ja som sa cudovala, ze ako vie, ze chceme cislo. Chvilu to bolo 10 a potom “osem, styri, dva”.
Iva to číslo 13 si vybrala asi preto, že predsa len nedávno bol piatok 13. a toto magické spojenie si asi u nej vybralo svoju daň 🙂 gratulujem k vnúčatku :))) Inak Kika je na prvej fotke veľmi zlatá.. .ako sa tam mračí 🙂 žeby po mamine?
Hehe, ta stvrta fotka je podarena – vyzera to, ze ti po usiti obrusa zvysila latka este aj Kike na nohavice.