Jedna z prvých vecí, ktoré chceli deti vyskúšať, keď sme prišli, boli bagels. Kúsok od domu máme pekáreň (deti ju samozrejme už volajú bagláreň), takže je čo skúšať. Ale situácia s pečivom sa tu nezmenila, kým sme boli v preč. V potravinách sa dá kúpiť nasladlý sendvičový chlieb, bagety (aj celozrnné) a žemle a v niektorých aj artisan bread (rozumej náš normálny chlieb), ktorý je v porovnaní so všetkým ostatným besne drahý. Neprešiel ani týždeň, odkedy sme prišli, a už som piekla chlieb.
Moje zručnosti v tomto smere značne zhrdzaveli, lebo na Slovensku som ich nepoužívala vôbec (veď sme mali Ďurošku, všakže). Tak som zisťovala know-how od kamarátok, o ktorých viem, že pekávajú chlieb a spravila prvý pokus. Nemala som celozrnnú múku, jediné semiačka boli slnečnicové, vážila som od oka, lebo váhu mám v krabici niekde snáď už na tejto strane Atlantiku… celkovo ešte veru je čo vylepšovať. Ale zjedol sa. A Mišo už pýtal ďalší.
Chlieb tu síce nie je, čoho ale máme veľa, sú pukance. Prekvapení sme boli všetci, keď nám v piatok prišiel neočakávaný balík a v ňom vrece pukancov. Poslal ho dealership, od ktorého Mišo kupoval auto, že pozornosť podniku. Síce nerozumieme, ale deti boli nadšené, tak sme mali večer domáce kino. Z vreca zatiaľ nevyzerá, že by viditeľne odbudlo.