Kubko má už deväť rokov. Na narodeniny si vypýtal cheesecake, ktorý tentoraz pri výrobe ani nepraskol, akurát sme sa oň nemali s kým podeliť. Starí rodičia, spolužiaci a kamaráti mu blahoželali len cez videohovory. (Ale teda, o cheesecake sa nebojím, ešte síce v chladničke asi tretina je, ale určite sa nepokazí.)
Má teraz dlhé vlasy a odhodláva sa na strihanie. Vie, že moje kadernícke umenie je niekde na úrovni skombinovania troch rôznych nástavcov na elektrickom strojčeku. S tým sú napríklad Mišo alebo môj ocino úplne ok, ale Kubove nároky sú vyššie. Rád by mal navrchu hlavy trochu materiálu, ktorý sa dá nagelovať na pichliače. A po pár skúsenostiach v kaderníctvach v Žiline mu je jasné, že na to treba nožničky a že tie nožničky v mojich rukách nie sú záruka úspechu. Pozerali sme spolu youtube tutoriál. Povedala som mu, že ak sa on odváži, tak ja sa na to dám. Veď do školy sa teraz aj tak nechodí a strojček to zachráni, keby bolo najhoršie. Trochu neisto súhlasil. Ešte nemáme termín…
Behá lepšie ako ja. To nie je prekvapujúce… Mňa behanie veľmi nebavilo, ale už som potrebovala nejaký trochu akčnejší pohyb ako yogu. Tak sme párkrát boli behať spolu. Je to srandovné, lebo ja fučím, fučím, on okolo mňa tancuje na všetky strany a popritom mi všeličo porozpráva. (Behanie samotné ma stále nebaví, ale za toto to stojí.) Ja sa zmôžem akurát na prikyvujúce zvuky tu a tam. Keď sa s ním človek priamo rozpráva, tak musí niekedy ťahať odpovede (a niekedy ho prevalcuje ukecaná Kika), ale takto, keď je to viac-menej na ňom, nemá kam odbehnúť(!), (nikto sa naňho nedíva?), tak sa dá dozvedieť, čo sa mu preháňa hlavou. Začína do slovenčiny prepletať anglické slová a niekedy trochu komoliť tie slovenské. Naposledy som sa smiala na slove kucháreň.
Veľa času trávi na počítači. Na jednej strane je to samozrejme dobre, lebo momentálne je to jediné jeho okno do sociálneho sveta. Na druhej strane by som ho rada ešte videla viac na zemi s Legom a spoločenskými hrami a stavaním dráh pre autíčka či guličky…
Vie oceniť dobrý vtip a slovné hračky. Až natoľko, že sa nimi nechá podplatiť, keď sa mu fakt nechce robiť nejakú úlohu do školy. A ešte stále sa mu robia jamky na lícach, keď sa smeje.
Tak to je náš deväťročný Kubko.