Tak sa to stalo tretíkrát a presne podľa rovnakého scenára. Začne to miernym kašľaním, sopľami a občasnou trochu zvýšenou teplotou. Ja zoberiem Kiku k nášmu detskému lekárovi, on ju pozrie, zahlási že hej, teraz je také obdobie, že po jasliach kolujú nejaké bacily, ale v zásade je zdravá, takže on nám nič teraz nepredpíše, lebo to by ju malo prejsť samo. Lenže…
Po dvoch týždňoch najprv bez zmeny a potom zhoršovania stavu sme uňho znovu ako na koni, len tentokrát už s vysokými teplotami (teraz a v máji) alebo častým vracaním (v apríli) a dostaneme antibiotiká. Nie že by som nutne chcela Kiku napchávať liekmi, keď jej “nič nie je”, ale stále sa mi zdá, že je lepšie zbaviť sa malej choroby, ako počkať, kým narastie do niečoho väčšieho (respektíve prídu nové bacily, ktorým sa oslabený organizmus neubráni). Tiež sa mi marí, že existujú aj iné lieky ako antibiotiká, ale okrem kvapiek na kašel tento posledný raz sme od toho nášho doktora zatiaľ žiadne nedostali.
Antibiotiká nám tentokrát akosi nezaberajú, bábo celý deň s vysokou teplotou poliháva a striedavo spí a kňučí. Od včera rána (= za dva celé dni) zjedla trošičku jogurtu, jednu misku polievky, 4 lyžičky jablkovej presnidávky a asi 5 piškót. Viem, že ani mne nechutí jesť, keď som chorá, ale začínam byť z toho nervózna, lebo dobre viem, koľko toho poje normálne (a aj to, že jablková presnidávka a piškóty sa u nás inokedy neodmietajú).
Dostať do nej lieky je dvojchlapová robota. Z nejakého záhadného dôvodu ich tu robia iba s hnusne sladkými príchuťami (ktoré asi majú zariadiť, aby ich deti bez protestov jedli, ale na Kiku to má presne opačný účinok), takže sa musím priznať, že jej ich dávame nasilu – jeden drží a druhý triafa do úst.
Naozaj dúfam, že ju to čoskoro prejde – oveľa radšej budem naháňať nezbedné decko, ktoré každú polhodinu kontroluje čo nového v chladničke alebo vyhadzuje šuflíky s oblečením a ktorému sa nezastavia ústa ako je deň dlhý (nové slová z poslednej doby sú noha, ešte, bejby, pampa – to je lampa, ato – auto…), ako takto sa snažiť tíšiť nariekajúce bábo, ktoré len tak leží a ktorému nič nepomáha.
Na veselšiu tému na záver ešte zopár fotiek z poslednej doby:
Já jsem v USA po týdnu kašle, rýmy, bolesti v krku a hlavy taky navštívil doktora a byl jsem stejně překvapen, že žádné léky nepředepsal. Udělal několik testů, že kdyby to náhodou byl strep, tak bych dostal antibiotika a omluvenku do školy. Testy byly negativní a proto mi dal jen radu: 24 hodin bez tělesné námahy a papat popsicles na schlazení krku 🙂
Další den jsme měli finals z PE, tedy běh na 1 míli, a vyučující řekl, že mi to odpustit ani posunout nemůže, když od toho doktora nemám potvrzení (od hostující rodiny jsem napsanou žádost měl), takže ani těch 24 hodin nevyšlo.
Přijde mi zajímavé, že u nás v ČR to bylo vždycky úplně naopak. I kdybych k doktorce šel úplně zdravý, tak mi léky předepíše (hned několik) a ještě bude trvat na tom, abych týden ležel doma (někdy i víc) … a tenhle extrém se mi teda taky nelíbí.
No každopádně vám přeju, aby jste už doktora moc navštěvovat nemuseli a byli zdraví 🙂
Vdaka za prianie – uz je lepsie.
A tiez sa mi nezda dobry ani jeden ani druhy extrem. Nechcem byt ten rodic, co musi liecit kazde zasmrkanie, ale zda sa mi, ze sme k tomu doktorovi chodili “opravnene”… (inak by sme nesli, vsakze…) a lepsie nieco “vylezat” ako “prechodit”, nie?
Podla mna sucast problemu je aj to, ze tu maju rodicia velmi malo dovolenky a aj to malo co maju nechcu minat na sedenie doma s chorym dietatom. Tym padom davaju chore alebo nedoliecene deti do jasli a schytaju to tam potom vsetky (dodatocne som sa dozvedela, ze tie dni co bola Kika doma, mala aj skoro cela jej trieda teplotu)… ale to uz je slightly off topic