Kým ešte ráno nebolo teplo, Mišo sa vybral behať. Cestu mal prázdnu, lebo autá po hlavnom údolí nejazdia. 
My sme zatiaľ bránili raňajky pred zvedavými srnkami a zbalili tábor.
Zo Zionu sme odchádzali serpentínami a tunelom hore na náhornú plošinu. Tunel nás trochu prekvapil. Nie, že by sme o ňom nevedeli, vedeli, akurát to bolo prvýkrát, čo sme potrebovali použiť na aute svetlá. A nielenže neboli automatické, neboli tam, kde ich Mišo čakal. Potme, v neosvetlenom tuneli, nie práve bezpečné.
Ale nakoniec sme svetlá našli skôr, než by sme stihli nabúrať a po pár zastávkach na pekných miestach po ceste
sme došli do mestečka Tropic. Naobedovali sme sa (idk barbecue), zložili v moteli a išli do Bryce Canyonu obzerať hoodoos.
Pôvodný plán bol, že niečo aj poturistikujeme, ale bolo teplo a deťom sa veľmi nechcelo, že im stačí prechádzanie sa hore medzi vyhliadkami.
Boli sme radi, že v tomto parku nekempujeme, lebo mali nejaký problém s vodou a museli sme vydržať s tou, ktorú sme mali so sebou.
Našli sme aj oblúk, reklama na mnoho ďalších, ktoré na nás čakali neskôr v Arches.
Odtiaľ naspäť do motela a kým sa deti s Mišom chladili v bazéne, ja som išla hľadať miestne potraviny. Nasledovala šachová partia, ktorú tam asi nevídavajú často, lebo prišli dve kočky z motela, že či si môžu deti odfotiť, ako hrajú a dať do reklamných materiálov (Kika a Kubo súhlasili, že môžu).
Deň sme zakončili pri ohníku. Ja s Mišom tomu síce nerozumieme, ale Kike a Kubovi chutia marshmallows.
