Ranný výlet bol ku Delicate Arch. Na parkovisku pri začiatku chodníka sme ešte zaparkovali, ale veľa voľných miest tam už nebolo. Toto je asi najpopulárnejší chodník v celom parku.
Po ceste sú občas namiesto zvyčajných kamenných snehuliakov postavené mini-oblúky.
Posledný úsek vedie po skalnatej rímse.
A potom sa otvorí pohľad na Delicate Arch.
Ľudia sa chodia fotiť aj priamo k nemu, tam sme my nešli. Len sme so znechutením pozerali, ako sa za tú polhodinu, čo sme tam posedávali, trom rôznym ľuďom skotúľali plastové fľaše dolu do “kotla” v strede. (A jedno dieťa takmer…) Nikto sa neunúval ich odtiaľ ísť zobrať.
Cestou naspäť krátka zastávka pri (pôvodných) indiánskych grafitti.
Na obed sme už boli v kempe. 40 stupňov a žiadny tieň. Tak sme sa schovali do štrbiny medzi dvoma skalami kúsok od nášho kempovacieho miesta (na fotke vpravo), tam už tieň bol, dalo sa tam ľahnúť a čítali sme si knižku (jednu z Kikinho povinného summer reading zoznamu – Tangerine), kým sa trochu neochladilo.
Večer sme sa ešte vybrali na prechádzku ku skrytým menej populárnym oblúkom
a zakončili ju v úplne jemnučkom piesku medzi skalami. Tam by sa deti ešte vydržali hrať, ale nechceli sme naspäť kráčať potme, tak sme to v určitom momente museli zrušiť. Akurát sme si hovorili, že keby sme vedeli, aký parádny piesok tam je (pri Sand Dune arch), tak sme mohli popoludnie stráviť tam.
Na rangerský talk sme prišli neskoro. Nie že by nám tak dlho trvala cesta naspäť do kempu, ale ukázalo sa, že v polke augusta posúvajú prednášky o polhodinu skôr, keďže sa už skôr stmieva. Ku nám sa tá informácia nejako nedostala. Z talku sme zachytili iba posledných 20 minút o spisovateľoch, ktorí písali o Arches a krajine okolo. Zaujímavý mohol byť začiatok, ktorý sme zmeškali, lebo ten vraj bol o miestnych Navajo príbehoch a legendách. Čo už.