Na túto jeseň sme si naplánovali tour po mestách východného pobrežia, trochu oboznámiť našich domácich Američanov s ich históriou. Vyšlo to, že pôjdeme zo severu na juh. Takže prvý víkend – Boston. Keď som im povedala, že tam ideme piť čaj, tak ma hneď opravili, že v Bostone sa čaj nepije, ale hádže do mora. Ale keď som sa ich potom opýtala, že prečo ho tam vtedy hádzali do toho mora, to už nikto nevedel. Dostali to za úlohu počas víkendu zistiť.
Vyrážali sme v piatok poobede, takže sme chytili predvíkendovú špičku. Tomu sa vyhnúť nedalo, cez Connecticut sme sa úplne vliekli. Zachraňovala to knižka James and the giant peach a podcasty Tai asks why. Prišli sme tak, že rovno do postele.
Hotel sme mali síce objednaný aj s raňajkami, ale informovali nás, že tie teda covidovo nedávajú. (A to sme ho objednávali dva týždne dozadu, nie dva roky.) Že nám dajú namiesto raňajok zľavu. Ok, len sme potom museli raňajky improvizovať.
Bývali sme kus (skoro 20km) od centra, tak sme sa ráno zaparkovali v podzemnej garáži pod parkom (Boston Commons) a odtiaľ vyrazili vyzbrojení informovanou mobilnou aplikáciou pešo na Freedom Trail. Videli sme State house so zlatou kupolou, zopár starých cintorínov, Quincy market, našli najužší dom, zistili, ako to bolo s tým čajom, pozreli najstaršiu loď (USS Constitution)…
Na neskorý obed sme zakotvili v all-you-can-eat sushi reštaurácii (Mišov opasok to tam vzdal) a po ňom išli ešte vyprechádzať rybky a ryžu na druhú stranu Charles River smerom na MIT. Jedným mostom tam, trochu sme obzreli kampus a druhým naspať. Pôvodný plán bol ešte ísť autom okuknúť Harvard, ale všetci sme mali dosť, tak sme si to radšej namierili do (malilinkého) hotelového bazéna.
V nedeľu naspäť opäť cez takmer nepriechodný Connecticut, ale Kikine Lego roboty podvečer sme stihli.
Ďalšia na rade je Philadelphia.