Ešte sa o mesiac chystáme do Tatier, kde Mišo bude znovu bežať Night Run, takže je šanca, že nejaký sneh ešte uvidíme, ale ja asi nebudem stíhať turistiku, lebo budem prichádzať rovno z inej akcie, takže pre mňa túto zimu už asi naozaj posledný.
Kika bola na šachovom sústredení, Kubovi sme sľúbili sobotný obed na Chate pod Chlebom. Trochu sa čudoval, keď videl, ako balím čiapky, nákrčníky a lyžiarske rukavice. Potom ofrfľal, že som mu nedovolila ísť v teniskách. Ale hore bol rád. Skialpinistov tentokrát nebolo veľa, ale snowboardistov hej. Hore išli lanovkou a skákali na mostíkoch pod Veľkým Kriváňom.
Snehu bolo asi ešte kúsok viac ako pred mesiacom, ale slniečka menej, takže sme stúpali pod zachmúrenou oblohou. V Snilovskom sedle poriadne fučalo, desiatu sme zjedli vnútri a rýchlo sa išli schovať do závetria na druhú stranu hrebeňa.
Vonkajší bazén, ktorý majú na chate, Kuba veľmi nenadchol (možno niekedy v lete), ale zato pred webkamerou ochotne zapózoval. Slečna, ktorá nás asi 10 minút pred príchodom na chatu behom obiehala, sa nás potom spoza pultu spýtala, čo si prosíme jesť a piť. Potvrdila, že to bola ona, že sa bola prebehnúť.
Trochu mi je ľúto, že už nechodíme na Chatu pod Grúňom, lebo to bol veľmi obľúbený výlet. Ale odkedy tam vyrúbali celé úbočia lesa, chodník je nepríjemný, blatový. A Chata pod Chlebom bola s menšími deťmi buď príliš náročná (bez lanovky), alebo príliš málo náročná (s lanovkou). Teraz je pre Kuba akurát. (A oproti Chate pod Suchým chodníkom zo Strečna, čo je zhruba rovnaká námaha, je o kus scénickejšia.) Takže momentálne vedie rebríček obľúbenosti.
Najbližšie asi koncom júna.