Po dlhom čase sme boli opäť na svadbe.
Mišo ju zmeškal úplne, lebo ako na potvoru to vyšlo tak, že musel byť tento víkend v New Yorku na veľkej nočnej akcii. A Kika zmeškala obrad (v románskom kostolíku, najstaršom v Žiline, v ktorom sme predtým ešte neboli, tak som bola rada, že sa naskytla takáto príležitosť), lebo bola na šachovom turnaji a namiesto cez zarúbané Strečno sa s troma zastávkami vracali obchádzkou cez Zázrivú.
My s Kubom sme hájili česť rodiny a po obrade sme sa aj s ostatnými hosťami previezli svadobným MHD autobusom do druhého kostola (na Vlčincoch, ktorý má aj spoločenskú miestnosť) a tam sa k nám Kika pridala na večeru. Tancovala rada a veľa – jednak preto, že má niečo čerstvo natrénované z tanečnej, kde sa blíži venček, a hlavne preto, že mala parťáka, bratranca z druhého kolena, ktorý tancovať aj vedel, aj sa mu chcelo. Kubo trochu ofrfľal, že v praxi ľudia teda ten valčík a polku netancujú tak, ako sme doma trénovali, a ja som bola celkom rada, že za mojich svadobných čias ešte nebola móda, aby mladomanželia predvádzali nacvičený tanec na úvod.
Čepčenie bolo fajn, hodenú kyticu chytila Mišova sesternica, tak ktovie, možno bude do roka znovu príležitosť.