Od Elizabeth Pantley, 2002, 255 strán, amazon
Toto odporúčanie bude pravdepodobne ovplyvnené tým, že naše bejby posledné dva týždne spalo viac-menej celé noci (s občasným jedným nočným vstávaním; viac-menej preto, že sa budí ráno o piatej alebo o pol šiestej plná energie do nového dňa a nie je šanca ju ešte uspať), čo znamená, že sa mi v poslednej dobe ušlo celkom rozumné množstvo spánku. Ale dúfam, že to vás neodradí od čítania ďalej.
Hneď na úvod – nebolo to vždy takto. Prešli sme si novorodeneckým štádiom, keď sa bábätko budí na kojenie každé dve hodiny a kojenie samotné trvá 40 minút a takto to pokračuje 24/7 a vy si nepamätáte, aké to je spať 3 hodiny v kuse. Mali sme aj parádne obdobie okolo Kikiných 3 mesiacov, keď spala celú noc a tak sme si pripomenuli ako chutí neprerušovaný spánok. A potom v decembri, keď mala okolo 6 mesiacov, sme zase boli ako zombíci, vstávali niekoľkokrát za noc a opakovali si mantru: “Aj toto prejde.” Vtedy sme hľadali rady, ako jej pomôcť lepšie spať a vtedy som aj kúpila túto knihu. Sľúbila som, že napíšem hodnotenie, ako sa osvedčila, takže tu je. (Ale ako som spomínala vyššie, pravdepodobne budem zaujatá pozitívnym smerom vzhľadom na našu súčasnú spánkovú situáciu napriek tomu, že by ma veľmi neprekvapilo, keby som o pár týždňov zase hľadala nové nápady o druhej nad ránom.) Bez ďalších okolkov:
Nechať ju ukričať sa do spánku nebola pre nás prijateľná alternatíva. Prečo? Jean Liedloff (v The Continuum Concept, 1977) to povedala lepšie, ako by som to vedela ja, ale takto nejako to cítim tiež: “Zobudí sa do strašného ticha a nehybnosti. Zakričí. Od hlavy až po päty horí chcením, túžbou, neovládateľnou nedočkavosťou. Zalapá po dychu a kričí, až kým nemá lavu plnú a pulzujúcu zvukom. Kričí, až kým ho nebolí hrudník a nezachrípne mu hrdlo. Nevládze už ďalej znášať tú bolesť a jeho vzlyky postupne slabnú a tíchnu. Počúva. Otvára a zatvára päste. Krúti hlavou zo strany na stranu. Nič nepomáha. Je to neznesiteľné. Začne znovu plakať, ale už je to príliš pre jeho boľavé hrdlo; rýchlo prestáva. Máva rukami a kope nožičkami. Prestáva, schopný trpieť, neschopný rozmýšľať, neschopný dúfať. Počúva. A potom zaspáva.”
Sú rodičia, podľa ktorých je toto v poriadku, veď bábätko je zdravé a v bezpečí (aj keď sú deti, ktoré plačú tak silno, až z toho začnú vracať). A potom sú rodičia, ktorí si myslia, že CIO (cry-it-out) metóda je škodlivá. My máme oveľa bližšie k tým druhým, Pantleyovej filozofia je blízka tej našej a to bol aj jeden z hlavných dôvodov, prečo som kúpila práve jej knihu. Má dokonca podtitul “Jemné metódy ako pomôcť dieťaťu spať celú noc” a to je presne to, o čom píše.
Je užitočné, že na začiatku hovorí o spánku všeobecne, o tom ako spia dospelí, o tom ako spia deti a bábätká a o tom, čo sú rozumné očakávania v každom veku. Rozoberá aj termín “spať celú noc” (čo pre bábätká ani zďaleka neznamená od siedmej do siedmej ale skôr 5-6 hodín neprerušovaného spánku!) a vysvetľuje prečo dokonca prespatie celej noci, tak ako sa o to rodičia snažia, môže byť pre veľmi malé bábätká dokonca nesprávne (kým je ich žalúdok ešte veľmi malý, potrebujú mlieko aj v noci, pokiaľ nedostanú všetky kalórie, ktoré im treba, cez deň).
Autorka ďalej rozoberá, čo robiť, keď je už dieťa staršie a stále sa budí veľmi často a ponúka rôzne veci na vyskúšanie. Radí, aby si rodičia viedli záznamy o súčasnom spánku (ukazuje ako), pripravili plán so stratégiami, ktoré plánujú vyskúšať, potom znovu spravili záznamy na vyhodnotenie úspešnosti, upravili stratégie a tak ďalej. My sme záznamy neviedli a zistili sme, že niektoré z jej stratégií už používame, ale v knižke sme našli aj nové užitočné tipy.
Celkovo si myslím, že kniha stojí za prečítanie. Je jednoduchá a krátka, takže sa dá ľahko čítať aj v nevyspatom stave a nám pomohla.
One comment