Jeden z mojich kolegov v práci, ktorý nastúpil len krátko predo mnou, je z Pakistanu. Odivaja žijeme v Amerike, robíme tú istú prácu, on je ženatý, ja som vydatá – hneď niekoľko vecí, ktoré máme spoločné. A pritom naše svety sú úplne iné.
Naša debata začala jeden deň pri večeri. Porozprával, ako sa v Pakistane zaľúbil do jedného dievčaťa. Ale rodičia ju vydali za iného a on odišiel do Ameriky. Zdalo sa mu však, že by bolo fajn sa oženiť a keďže nemôže mať tú, ktorú chcel, povedal rodičom, nech mu nejakú vhodnú nájdu. Keď našli a všetko dohodli, Syed cestoval pred troma mesiacmi do Pakistanu na svadbu. Ženatý sa vrátil do New Yorku, ale manželka bude v Pakistane čakať ešte niekoľko mesiacov na vybavenie všetkých dokladov, kým za ním bude môcť prísť. Keď príde, bude s ním bývať v domácnosti, kde teraz žijú štyria – on, jeho mama, jeho brat a bratova žena.
Pýta sa ma, čo sa mi na tom nezdá… vraj je to zvykom, že synovia bývajú s matkou a nevesty sa prisťahujú. Hovorím, že to nie je to, čo sa mi na tom najviac nezdá (aj keď predstava zdieľania domácnosti s ďalšími dvoma ženami nie je môj ideál). Čo tým myslím, že som si svojho manžela vybrala sama? To sa jemu nezdá dobre.
Iný deň, iný rozhovor. Čo bude Syedova žena robiť, keď príde? Čo by robila, bude doma pomáhať mame. A nebude sa chcieť zamestnať? Veď ja som sa už po pár mesiacoch skoro škrabala po stenách, keď som musela čakať na pracovné povolenie a keď sa mi nedarilo nájsť prácu. To on nevie, ale aj keby chcela, tak on jej povie, že nechce, aby robila. Že prečo? No lebo to predsa vrhá zlé svetlo naňho, že ju on nie je schopný uživiť, tak ona musí robiť. A on ju je schopný uživiť, takže ona nemusí. To, že ja robím preto, že chcem a nie preto, že by ma Mišo nedokázal uživiť, mi neverí a myslí si, že ho len touto výhovorkou kryjem.
Iný deň, iný rozhovor. To všetci na Slovensku hovoria takou dobrou angličtinou ako ja? Hovorím, že Slovensko je malá krajina a nikto vo svete po slovensky nehovorí, tak sa musíme učiť cudzie jazyky, ale že mojej angličtine výrazne pomohol rok, ktorý som strávila v Colorade ako exchange student – výmenný študent. Skoro mu oči vypadli z jamôk. Čože? On to videl v Simpsonovcoch, ale myslel si, že si robia srandu, keď tam vymenili dve deti a tie potom žili život toho druhého. On nemal ani šajnu, že sa to deje aj naozaj. A tak vysvetľujem, že som nežila život nikoho iného, že do našej rodiny dokonca nikto neprišiel, že tá výmena nie je jeden za jedného ale jednoducho výmena študentov z rôznych krajín. Nie som si celkom istá, či mi uveril.
Fascinujúce je to, že nám obidvom pripadá to, čo ten druhý rozpráva, úplne neskutočné a myslím, že ani jeden z nás by nemenil. Určite sa s vami podelím, ak niekedy zistím, čo si myslí o bikinách.