… to spievala už Sheryl Crow a to je melódia, ktorej sa momentálne neviem zbaviť. A nie, tento článok nebude o hudbe, ale o cisárskych rezoch. CDC (Center for Disease Control) vydalo tento týždeň správu, kde píšu:
V roku 2007 [najnovšie dáta, ktoré sú dostupné], takmer tretina (32% [v USA doteraz najvyššie číslo]) všetkých pôrodov boli cisárskym rezom. Napriek tomu, že často sú pre túto formu pôrodu jasné klinické indikácie, krátko- a dlhodobé výhody a riziká pre matku a dieťa sú predmetom intenzívnej debaty posledných vyše 25 rokov. Cisársky rez znamená závažnú brušnú operáciu a s tým spojené vyššie riziko komplikácií, … a ako aj riziko komplikácií vyžadujúcich príjem novorodenca do intenzívnej strarostlivosti. Okrem zdravotných rizík pre matky a novorodencov, nemocnica si za pôrod cisárskym rezom účtuje takmer dvakrát toľko, ako za vaginálny pôrod…
V správe sa ďalej píše, že percento operačných pôrodov v posledných rokoch stabilne rastie, a to vo všetkých vekových kategóriách a pre všetky rasy. Okrem toho v nej vidno, že zo všetkých amerických štátov, New Jersey má toto percento v roku 2007 najvyššie.
Čo mám (a nielen ja) proti cisárskym rezom, ktoré nie sú naozaj potrebné? To, že so sebou prinášajú veľa rizík, a to nielen ohľadom toho príslušného pôrodu, ale aj všetkých nasledujúcich. Oficiálne už síce neplatí “jeden cisársky, všetky cisárske”, ale v praxi je to (obzvlášť v USA) často tak. A ženy, ktoré sa chcú ďalšej operácii vyhnúť, majú problém nájsť lekára, ktorý by bol ochotný im pomôcť. Niektoré odmietne poisťovňa, keď chcú mať druhé dieťa, lebo prvé prišlo na svet cisárskym rezom (toto by o pár rokov už nemalo byť možné vďaka zdravotnej reforme schválenej minulý víkend). Niektoré sa pár týždňov pred pôrodom presťahujú do iného mesta, aby sa vyhli nepotrebnej operácii, pretože nemocnica v ich mieste bydliska hovorí, že nie je pripravená postarať sa o VBAC (vaginálny pôrod po cisárskom reze) matku v núdzi, keby rodila u nich (teda, že nemajú operačný tím a anesteziológa po ruke 24/7). Otázka však znie, ako potom táto nemocnica zvládne núdzovú sekciu v prípade, že sa skomplikuje “obyčajný” vaginálny pôrod?
Ako by sa vám páčilo, keby vám niekto povedal, že vás ide operovať, vy by ste odmietli a on by povedal, že ide operovať aj tak, lebo je to v záujme zdravia niekoho iného? Nemožné? Stalo sa. Ak ste tehotná žena, tak zjavne nemáte rovnaké práva ako všetci ostatní občania (podľa rozsudku z roku 1914, každý svojprávny človek má právo rozhodnúť, čo sa stane s jeho vlastným telom; chirurg, ktorý operuje bez súhlasu pacienta pácha útok, za ktorý je zodpovedný. Toto platí okrem naliehavých prípadov, kedy je pacient v bezvedomí a je potrebné operovať predtým, ako je možné požiadať o súhlas.)
Na túto tému sa diskutovalo aj začiatkom marca na VBAC konferencii, ktorú organizoval NIH (National Institute of Health). Publikovali predbežné závery, kde píšu:
Jeden z našich hlavných cieľov je podporiť tehotné ženy, ktoré majú z predchádzajúceho cisárskeho rezu transverzálnu jazvu, aby mohli robiť informované rozhodnutia ohľadom vaginálneho pôrodu verzus dopredu zvolenému cisárskemu rezu. Apelujeme na doktorov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby použili odpovede na nasledovné otázky… pri rozhodovaní. Informácie, vrátane hodnotenia rizík, by mali byť zdieľané s matkou na úrovni, ktorej je schopná rozumieť. Pokiaľ sú obidve možnosti z medicínskeho hľadiska ekvivalentné… malo by sa postupovať podľa preferencií matky… Obávame sa, že medicínsko-legálne dôvody zvyšujú bariéry…
Jedna z doktoriek sa však v diskusii nechala počuť, že:
Tvrdenie, že právo odmietnuť je absolútne, je kontroverzné a nie je to v žiadnom prípade uzavretá téma z hľadiska legálnej alebo zdravotníckej etiky.
Tak ja teda neviem, ale dovolím si tvrdiť, že matky, ktoré odmietajú cisárske rezy, to nerobia z malicherných dôvodov a to, na čom im hlavne záleží, je ich dieťa. Robia informované rozhodnuta po tom, čo zvážili riziká a benefity všetkých možností. Pokiaľ ich nakoniec niekto operuje proti ich vôli, tak potom si tu naozaj nie sme všetci rovní.