Minule som písala, že nosiče sa u nás dosť používajú. Nemáme auto, Kika ešte nechodí a keď sa nedá ísť s kočíkom, tak ju nosíme (a niekedy nosíme aj keď by sa dalo ísť s kočíkom, len preto, že sa nám alebo jej chce).
Náš prvý nosič bol flísový Lodger, ktorý sme dostali ešte predtým, ako sa Kika narodila. Je to teplý bejby vak, ktorý sa nosí cez jedno plece, bábo je v ňom schúlené podobne ako v brušku a dá sa používať od narodenia do zhruba 10kg. Veľmi jednoducho sa s ním manipuluje, je príjemný na dotyk, nie je problém ho zložiť, aj keď v ňom bábätko spí a dá sa používať aj v autosedačke.
Napriek všetkým týmto chválam, my sme ho používali len veľmi málo. Kika sa narodila na konci mája a kým bola dostatočne malá, tak u nás bolo pomerne teplo. Keď sa nám už ochladilo, tak bola príliš veľká a ťažká na to, aby sa dala v Lodgeri pohodlne nosiť a príliš zvedavá na to, aby v ňom bola ochotná ležať. Určite si ho však chcem nechať a ak ďalší mrňús dorazí menší a/alebo v inú ročnú dobu, tak viac používať.
Tenšie varianty sú napríklad second womb sling alebo maya, ale tieto som ani nezháňala, lebo sme mali aj iné nosiče. Ich hlavnou výhodou je, že sú vhodné aj pre úplne malé (dokonca aj predčasne narodené) bábätká, ktoré ešte radi bývajú schúlené a zabalené, lebo im táto poloha pripomína bruško.
Dva nosiče sme kúpili už použité – BabyBjörn a šatku. Björn je na obidve plecia, bábo je v ňom umestnené zvisle buď otočené smerom k tomu, kto ho nesie, alebo von (smerom von by malo byť až vtedy, keď si vie samo udržať hlavičku). Na rozdiel od šatky, toto bol nosič, ktorý boli ochotní nosiť aj moji chlapi. Teraz ho už nepoužívame, lebo Kika z neho vyrástla.
Napriek tomu, čo hovorí výrobca – že nosič garantuje správnu fyziologickú polohu dieťaťa – nemyslím si, že by sa mal používať na dlhé úseky, obzvlášť nie, ak je otočené smerom von. Vtedy si totiž nemá ako oprieť hlavičku (lebo keby ju chcelo oprieť o hruď svojho dopravného prostriedku, tak by ju vlastne malo v záklone) a nohy “visia” v nie celkom optimálnej polohe.
Šatka (tá naša sa volá didymos, iná veľmi populárna značka je moby) je vlastne len niekoľko metrov dlhý kus látky, ktorý sa dá uviazať na rôzne spôsoby. Dieťa sa v nej dá nosiť už od narodenia (vpredu), neskôr môže byť na boku alebo na chrbte (túto variantu som ja zatiaľ nepoužívala, lebo by mi na to bolo treba pomoc druhej osoby). Šatky sa robia z rôznych typov látky, od úplne elastických (vhodných pre novorodencov) po pevné ako je tá naša (nevyhnutné pre staršie a ťažšie deti).
Nevýhodou je, že oproti iným nosičom vyžadujú trochu tréningu/zručnosti a pri zaväzovaní vonku sa konce môžu šúchať po zemi. Z tých troch nosičov, ktoré sme mali, tento som zatiaľ používala najviac, ale tým, aká je Kika ťažká, už mi v poslednej dobe nebol veľmi pohodlný.
A tak som začala pokukovať po ergo nosiči (dve podobné značky sú patapum a mai tai). Je aj pre väčšie deti, nosiť sa dá buď vpredu, na chrbte, alebo na boku, má vystužené ramená ako batoh a bedrový pás, ktorý nesie väčšinu váhy, a dieťa má nožičky v správnej polohe. S vložkou sa dá použiť aj na nosenie novorodenca a pre väčšie dieťa má kapucňu, ktorá sa dá zapnúť, keď zaspí. Je skladný a ľahký a opäť je to jeden z tých, ktorý sa aj chlapom viac pozdáva. Moje pokukovanie však bolo dosť dlho iba platonické, lebo ma odrádzala vysoká cena.
Ale potom som našla jeden použitý v dobrom stave za menej než polovicu, včera som to (s Kikou v šatke) otočila do Queens a dnes som už aj testovala svoj úlovok. Zatiaľ veľká spokojnosť a dúfam, že toto bude už náš posledný nosič. Neviem, či keby sme ho mali od začiatku, by to bol náš jediný nosič, lebo malé bábo sa asi predsalen lepšie nosí v šatke alebo vaku.
Takže keď sa teraz na tú našu zbierku pozerám, tak to vidím tak, že Lodger a šatku odložím na pár rokov do skrine, björn predám ďalej a ergo budeme nosiť.