Nie, o Steinbeckovi písať nejdem, len o tých myšiach. Kde sa vzali, tam sa vzali, jedného dňa tu boli. A po všetkých peripetiách, čo sme s bytom mali (za všetky len spadnutý strop), to bola tá posledná kvapka, ktorá nás vyhnala hľadať niečo iné. Ale po poriadku.
Jedného dňa robiac niečo na počítači, zachytila som kútikom oka na dlážke v kuchyni nejaký pohyb. Vstanem a čumím na myš. A ona chvíľu čumí na mňa a potom si pokojne zalezie do škáry. A tak sme nakúpili pasce a sťažovali sa v realitke. Nemiesto pomoci sa nám dostalo vysvetlenia, že ide jeseň a myši sa sťahujú dnu (že vtedy bolo ešte 30 stupňov a o jeseni ani chýru ani slychu akosi prehliadli, podobne ako fakt, že jeseň bola aj minulý rok a myši sme nemali) a že sa na okolí veľa stavia a to ich núti hľadať nové úkryty. Okrem toho nám poradili, že americké myši nie sú na syr ale na peanut butter.
To sa ukázalo ako pravdivé tvrdenie ale iba spolovice. Oni si naozaj pochutia na arašídovom masle, ale sú také šikovné, že návnadu vyžerú a do pasce sa nechytia. A to nám ich prišiel nainštalovať terminátor-odborník a máme tri rôzne druhy – také klasické ako z Thoma a Jerryho, potom také chodbičkové a také lepiace papiere. Terminátor ešte povedal, že nemáme nechávať jedlo vonku (ani dovtedy sme nenechávali) a že teta bordelárka bývajúca nad nami celej veci neprospieva.
Nuž ale jedného dňa sa myš – drzaňa – vybrala na prechádzku po kuchynskej linke. Film Ratatouille som síce ešte nevidela (čaká v našej blockbusterovej queue), ale som presvedčená, že to nebol on. Mišo, lovec, chytil šelmu do krabice od jahodových cereálií a zobral ju za dvere. Tam si zmerali sily a vrátil sa už bez krabice. Ľudia z realitky nás chlácholili, že myši na prízemiach starých domov nie sú ničím nezvyčajným, ale my sme toho už mali plné zuby a ďalej nachádzali stopy a vyžraté pasce.
A tak sme si našli nový byt. Pôvodne sme mysleli, že to bude v Jersey City (susedí s Hobokenom na juhu), ale nakoniec zakotvíme v Union City (susedí s Hobokenom na západe). Budeme na 11tom poschodí, budova je na kopci a novšia ako tento dom, tak snáď už ďalší spolubývajúci nebudú. Sťahovať sa budeme (ak všetko pôjde dobre) 1. novembra.
Na Hoboken sme nezanevreli – veď budeme bývať prakticky na jeho okraji – a aj vám radšej ako obrázky myší alebo pascí, ponúkam pár obrázkov z Hobokenu: vode tečúca zo vzduchu (výklad jedného obchodu), parkovisko plné kočíkov (pred jaslami) či multikočík (ten fotil Mišov ocino).
One comment