V sobotu sme sa vybrali na operu. Nič veľké (do metropolitnej sa chystáme až nabudúce), maličká opera pre 100 divákov, ktorá hrá predstavenia iba cez víkend.
Ešte pred operou sme zakotvili v neďalekej kubánskej reštaurácii na večeru. Tá bola tiež malinká, ale výber mojita bol veľký a jedlo dobré. Odtial sme po krátkej prechádzke cez Greenwich Village a okolo NYU došli k Amato Opere.
Volá sa Amato, lebo ju pred 60timi rokmi založil taliansky prisťahovalec Anthony Amato so svojou manželkou Sally. Od samého začiatku Anthony pôsobil ako riaditeľ, vyberal a učil spevákov, vyberal opery, viedol skúšky a dirigoval väčšinu predstavení. Jeho žena šila kostýmy, robila osvetľovačku, predávala lístky a spievala. Robili všetko, čo bolo treba. Zo začiatku kvôli nejakým odborovým pravidlám nemohli ani vyberať vstupné, vyberali preto cez prestávku “príspevky do klobúka”.
Dnes síce vstupné vyberajú, ale v porovnaní s inými divadlami nie veľké (ťažko sa porovnáva s inými operami, keď tých až toľko nie je a Metropolitná je naozaj iná liga, ale práve pre ňu vraj odchovali niekoľko dobrých spevákov), po niekoľkých sťahovaniach zakotvili na 319 Bowery Street, kde si jedno predstavenie pozrie 107 ľudí.
To naše – La Boheme (v Amerike vraj po Madame Butterfly druhá najhranejšia opera) – bolo vypredané. Namiesto Amata dirigoval mladší dirigent, ale starý pán sa prihovoril publiku cez prestávku (a vyžreboval tri tombolové lístky). Nebolo to okázalé, ale bolo vidieť, že ľuďom, čo tam robia, záleží na tom, čo robia.
Jeden vtipný moment nastal, keď sa pod jedným zo spevákov zlomila stolička. Scéna nebola práve vtipná, lebo štyria mladí umelci sa triasli od zimy a museli dokonca kúriť v piecke pomocou divadelnej hry, ktorú napísal jeden z nich. Keď sa zlomila stolička, tak chvíľu premáhali chichot a potom ju postavlli k piecke na ďalšie kúrenie.
Také bolo naše rande minulú sobotu.
Toto video približne od 1 min je o Amato Opere: