Dnes sa mi podarilo mierne vytopiť susedov pod nami – dôsledok umývania okien… Som si myslela, že už to mám úspešne za sebou, vrátane monitorovania mláďaťa, aby mi nespadlo do kýbla niekedy uprostred celej akcie (často sa vôbec nedíva, kam ide). Ale keď som potom už spomínaný kýbel išla vyliať v kúpeľni, tak kombinácia posunutého ťažiska a nemenovanej osoby zrazu zavesenej na mojej nohe, mala za náskedok špinavú potopu. Celá mokrá som sa tam rovno vyzliekla a začala utierať dlážku, keď niekto zazvonil pri dverách. Tak som nahodila rýchlo niečo na seba a ospravedlňovala sa susede, že ma to mrzí. Našťastie to zobrala celkom v pohode.
Keď odišla, tak som rovno spustila aj práčku (načo sušiť špinavé veci a koberček v kúpeľni?) a keď sa dokrútila, tak som prehodila všetko do sušičky. Medzitým sme sa s Kikou naobedovali a išla som ju dať spať uisťujúc, že prádlo sa ešte suší a že ho spolu poskladáme, keď sa zobudí (obchytkávanie čerstvo opratého a vysušeného prádla ju nesmierne baví). Ale ako som jej zatvárala dvere na izbe (to už zaspávala), tak sušička skončila. Kika, uši ako radary, bola v momente hore, oči doširoka otvorené, že ide skladať prádlo.
Nepomohli opakované návraty do postieľky, nepomohlo ani poskladanie prádla. Už bola v stave, že si podľa mňa ani nepamätala, prečo sa ešte snaží byť hore, len bojovala, aby nezaspala. Nakoniec (asi po hodine) únava zvíťazila… Ale ja som mala tiež dosť.
Taký divný deň…
PS Ešte zopár fotiek a video:
Zlata je ta vasa Kika 🙂