Že si sa spriatelila s mojím otcom. Chvíľu to trvalo, on bol našťastie trpezlivý, a už ste na tom fajn.
Pusinky. Umľaskané, ale sú parádne, keď prídeš, objímeš ma okolo krku a cmukáš mi na líca. Dokonca aj Kubo to od Teba odkukáva a občas opakuje.
To, že sa Kubo od Teba učí aj veľa iných vecí. Slová, kreslenie, stavanie lega. Tí druhí súrodenci to majú naozaj v mnohom ľahšie.
Ako sa dávaš do reči s kadekým. Mamičke v škôlke: “A Ty si koho mama?” Susedovi (dôchodcovi) s fúrikom: “A čo to tam vezieš?” Dnes mojim kamarátom, ktorých si už síce raz, či dva razy videla, ale inak ich nepoznáš: “A Ty máš koľko zubov?” Lekárničke sama od seba: “Prosíme si jeden liečik pre Kubka.” Je to nielen zábavné, ale dobré aj ako začiatok konverzácie pre dospelých.
Že už začíname so spoločenskými hrami. Zatiaľ je to domino, zjednodušené pexeso a zjednodušené človeče, ale fakt sa teším, keď sa raz budeme hrať Scrabble, Osadníkov alebo Expanzie.
Že už máš aký-taký časový orientačný zmysel. Vieš, čo je to dnes, čo je to zajtra, že sa musíš ešte párkrát vyspať, kým zase príde babka a že v sobotu a nedeľu sa nechodí do škôlky. (Včera ešte nie je úplne jasné.) Vieš, že 5 minút je malá chvíľa. Ono je to dosť nápomocné napríklad, keď sa ráno lúčime v škôlke, alebo keď si teraz bola týždeň preč. Tým, že tomuto konceptu už rozumieš, tak sa s Tebou dá dohodnúť.
Že si úplne bez plienok. Aj v noci. (One down, one more to go.)
A že už prvú a druhú osobu používaš správne. Na tomto nemám veľkú zásluhu, spravila to škôlka.
Ako ma niekedy prekvapíš úplne náhodnými faktami – niečo z encyklopédie zvierat, čo si spolu občas pozeráme a čo som ja medzitým už stihla úspešne zabudnúť. Alebo niečo, čo si niekde počula.
Na Vianoce sa teším hlavne kvôli Tebe. Nie že by som sa netešila aj tak a aj pre Kuba budú Vianoce už iný zážitok ako minulý rok, ale Ty si teraz presne v takom veku, keď tie Vianoce majú obzvlášť veľké čaro. Čo mi pripomína, že je asi čas vyhrabať osvedčený recept na medovníky a zapriahnuť Ťa budúci víkend do vykrajovania.
Ako Ťa fascinujú bábätká. A ako si rada čítaš fotoknihu, ktorú som minulý rok robila z Tvojich a Kubových fotiek. (Pre veľký úspech je už v tlači druhý diel.) Nie som si istá, či si mi celkom uverila, že to malé bábo, čo tam je zo začiatku knihy, si Ty.