Vianoce už sú dávno preč, dokonca aj sneh sa nám už roztopil, ale čo sa týka darčekov, tak sa nám celkom natiahli.
Ja som na Vianoce dostala poukaz na masáž v jednom žilinskom salóne (a budem aj ukazovať prstom – Tullippe). Nakoniec z toho boli masáže dve, ale už tam viac nepôjdem. Rada by som pochválila, ale nedá sa. Dohodla som si termín a masérka ma deň pred ním posunula o týždeň neskôr zo zdravotných dôvodov. Hovorím si ok, stáva sa. Ale potom keď som prišla, tak mi povedala, že akosi nestíha, či môžem prísť o pol hodinu? To už sa mi síce veľmi nepáčilo, jedného zákazníka by nemala rušiť/posúvať dvakrát po sebe, ale mala som aj niečo iné na vybavenie v meste, tak som súhlasila. Nuž ale keď som sa vrátila, tak mi slečna oznámila, že moju celotelovú masáž v ten deň už nemôže spraviť, že mi namiesto toho dá zadarmo polhodinovú masáž chrbta a na celotelovú so zábalom ma objedná inokedy. Keby som si to platila, tak sa už neobjednám. Keďže to bol darček, tak som teda prišla ešte raz. Ale odišla som sklamaná, lebo to bolo skôr rozotieranie oleja ako masáž. Aj doma dostávam lepšiu. (A dve najlepšie masáže, aké som zažila, boli masáž chodidiel v Chinatowne v New Yorku a masáž chrbta od bývalého policajta, dnes športového maséra, na lyžovačke túto zimu.)
Potom kuchárska kniha. To je darček, ktorý som si na Vianoce chcela kúpiť sama sebe. Vec sa má totiž tak, Deb Perelman píše blog smitten kitchen, kam si chodievam pre inšpiráciu. Naučila som sa od nej robiť napríklad pizzu alebo syrové pagáče. Vyskúšala som toho od nej dosť, ale zatiaľ každý jeden jej recept dopadol buď dobre alebo prevýšil očakávania. A tak keď na jeseň vydala kuchársku knihu, povedala som si, že sa jednak patrí poďakovať aspoň tým, že si ju kúpim, ale hlavne som chcela ďalšie spoľahlivé recepty. Už tento víkend sa chystám niečo vyskúšať. A prečo bol tento darček oneskorený? Objednaný bol ešte pred vianocami, cesta cez oceán sa akosi predĺžila a ku mne dorazil až túto poslednú nedeľu. Všetkým, ktorí sa o to pričinili, ďakujem.
A jeden oneskorený darček má aj Kika – dostala biele puzzle. Áno, rozumiete správne, takú kartónovú vec pokrájanú na kúsky, ktoré do seba zapadajú, akurát obrázok tam chýbal. Chvíľu trvalo, kým sa odhodlala si ho tam kresliť. A potom dirigovala mňa, aby som jej pomohla to nakresliť tak “ako to má vyzerať”. Ešte ho trochu dokončíme a môže začať skladať.
Tým Vianoce 2012 definitívne končia. Ďalší diel v decembri.