ostatné tu
Úplne ma vytáča, keď Kuba na niečo upozorním (Nešpáraj si v nose. Nerozumiem, keď kňučíš, pekne mi to povedz…) on prestane a Ty v tom momente začneš naschvál robiť presne tú istú vec. Gŕŕŕ.
Keď si napcháš plné ústa jedla, akoby si sa bála, že Ti niekto zoberie. Ani sa Ti nedá poriadne žuť a pridávaš si ešte ďalšie. Nerozumiem tomu, lebo jedla máš dosť, aj Ti pridáme, keď si vypýtaš, oveľa lepšie by sa Ti jedlo, keby si si netlačila všetko naraz a aj tak to robíš…
400 otázok za deň. Nie, nerátala som ich. Ale štvorročné dievčatá vraj majú najviac otázok a u Teba to teda naozaj platí. Niektoré sú zaujímavé, ale niekedy sa len pýtaš dookola stále na to isté.
Nechceš sa bicyklovať. Bicykel si dostala na tretie narodeniny, ale bicykluješ sa málo. Je to makačka ukecať Ťa, aby si sa naň posadila, potom dvakrát zakrútiš pedálmi a povieš, že stačilo. Ale budeš o tom potom teoretizovať, ako potrebuješ prilbu, ako sa Ty už vieš bicyklovať… Mne by sa tak veľmi páčilo ísť sa všetci spolu bicyklovať – ja, Mišo, Kubko na sedačke za jedným z nás a Ty na svojom bicykli – ale to je zatiaľ utópia.
Dnes si mala na raňajky jogurt. A po raňajkách 4 fľaky na tričku a 3 na obruse. Ako… ja rozumiem. Stane sa. Kvapne raz. Ešte možno druhý. To už si dvakrát počula, že si máš dávať väčší pozor. Ale sedem? Je pravda, že toto je skôr rarita, ako pravidlo, ale seriously. Sedem fľakov z jedného jogurtu?
Keď na mňa vykrikuješ na celý dom “Mamí, kde si?”, bez toho, aby si sa obťažovala najprv sa ísť pozrieť. Alebo keď odo mňa chceš, aby som Ti išla hľadať tú úplne najdôležitejšiu vec, čo práve potrebuješ, lebo ju “nevieš sama nájsť”, ale ani si sa nepokúsila (a pravdepodobne na nej práve sedíš).
Že už začínaš byť v takom veku, keď Ti môže niekto ublížiť aj tým, že Ti niečo škaredé povie.
Že mám starosti, ako si zvykneš na novú škôlku. A obavy, aby si tam nemala rovnaké problémy, ako v tej prvej.